PREHĽADNE: Ako môže Irán odpovedať? Arzenál zahŕňa rakety schopné doletieť až do Európy
Po spoločnom útoku Spojených štátov a Izraela na Irán, pri ktorom zahynul ajatolláh Alí Chameneí spolu s viacerými vysokopostavenými predstaviteľmi režimu, sa Teherán pripravuje na odvetu. Podľa dostupných analýz má k dispozícii rozsiahly vojenský arzenál – od balistických rakiet cez drony až po podzemné základne. Riziko však nepredstavujú len samotné zbrane, ale aj možná destabilizácia kľúčových dopravných trás vrátane Hormuzského prielivu.
Úvodné údery USA a Izraela zahŕňali strategické bombardéry B-2, stíhačky F-35 aj strely Tomahawk. Irán následne reagoval útokmi na Izrael a na objekty spojené s americkými silami v regióne vrátane štátov Perzského zálivu.
Otázkou zostáva, či ide o ďalší cyklus vzájomných úderov, alebo sa konflikt rozšíri do dlhodobej kampane so širšími regionálnymi a globálnymi dôsledkami.
Na rozdiel od krátkej dvanásťdňovej vojny z júna 2025 sa teraz zdá, že Teherán vníma situáciu ako existenčný boj o prežitie režimu. Iránsky prezident Masúd Pezeškijan označil snahu o pomstu za „povinnosť a legitímne právo“ krajiny.
Raketový program ako pilier obrany
Základom iránskej vojenskej stratégie sú balistické a riadené strely. Analytici ich považujú za najväčší a najrozmanitejší arzenál na Blízkom východe. Pre Irán predstavujú náhradu za moderné letectvo a umožňujú zasahovať vzdialené ciele.
Rakety dlhého doletu
Najpokročilejšie balistické strely majú dosah približne 2 000 až 2 500 kilometrov. Teoreticky tak môžu zasiahnuť nielen Izrael a americké základne v regióne, ale aj ciele v juhovýchodnej či strednej Európe.
Medzi moderné systémy patrí aj raketa Sadžíl-3, ktorú možno odpaľovať z mobilných zariadení bez nutnosti klasickej vertikálnej polohy. To znižuje šancu jej zničenia ešte pred odpálením.
Západné vlády upozorňujú, že takéto nosiče by mohli byť v budúcnosti využité aj na prepravu jadrových hlavíc, čo Teherán odmieta.
