Teplota dieťaťa nemusí klesnúť na 37 °C: Pediatrička radí, kedy ísť k lekárovi

Pri ochoreniach detí sú často prvým krokom rodičov voľnopredajné lieky na zmiernenie symptómov. Kedy je však potrebné vyhľadať pediatra?

Hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast, MUDr. Elena Prokopová, vysvetlila, na čo by mali rodičia pri liečbe detí dávať pozor.

Kedy vyhľadať lekára?

Pediatrička zdôraznila, že rodičia by mali zvážiť návštevu lekára, ak dieťaťu nezaberajú voľnopredajné lieky alebo ak mu po podaní antipyretík neklesá vysoká horúčka. „Nepotrebujeme, aby sme teplotu pri ochorení dieťaťa dostali do normálnych hodnôt, teda pod 37 stupňov Celzia. My chceme, aby telo malo teplotu, keď je choré, pretože pri vyššej teplote sa nemôžu vírusy a baktérie množiť, nemajú optimálne podmienky,“ vysvetlila Prokopová.

Prečítajte si aj:

‹›

Trikrát skončil na Vuelte druhý, teraz je Mas krok od životného triumfu. Španielsko čaká na víťaza 12 rokov

Taraba o svojom odchode z funkcie nevie. Tvrdí, že má program ministra aj po 15. septembri

Onedlho sa má začať súdny proces s Kočnerom a ďalšími obžalovanými v prípade sledovania novinárov

Útok na Žilinku má podľa Šimečku prekryť koaličný spor. Varuje pred zmenou pravidiel

Šimkovičová žiada preverenie možného konfliktu záujmov v súvislosti s festivalom Musica Nobilis

Rodičia by sa mali snažiť udržať teplotu dieťaťa na úrovni približne 38,5 stupňa Celzia. Táto teplota nie je pre dieťa nebezpečná, práve naopak – imunitné mechanizmy organizmu fungujú pri vyššej teplote efektívnejšie.

Kedy sa obávať kašľa či nádchy?

MUDr. Prokopová zdôraznila, že kašeľ je prirodzenou reakciou tela pri ochoreniach dýchacích ciest. Tento reflex pomáha zabraňovať šíreniu infekcie do dolných dýchacích ciest.

Rodičia by však mali vyhľadať pediatra, ak je kašeľ intenzívny, suchý alebo ak dieťa trpí namáhavým dýchaním. Ďalšími indikátormi na návštevu lekára sú hnačka, známky dehydratácie či iné vážne príznaky.

Pri liečbe nádchy pediatrička varovala pred používaním lokálnych antibiotických prípravkov do nosa. „Kvapky po podaní zväčša len prejdú po sliznici, ale k baktérii, ktorá je v celom priestore horných dýchacích ciest, sa nedostanú,“ upozornila Prokopová.

Zelené hlieny nemusia znamenať bakteriálnu infekciu

Jedným z mýtov je, že zelené sfarbenie hlienov automaticky znamená bakteriálnu infekciu. Podľa pediatričky je zelená farba hlienu spôsobená rozpadnutými imunitnými bunkami. Používanie lokálnych antibiotík tak môže narušiť rovnováhu mikroflóry horných dýchacích ciest bez skutočného prínosu.

Pediatrička odporúča rodičom, aby pri liečbe detí dodržiavali zásady správneho podávania liekov a konzultovali ich používanie s odborníkom.

Zdroj: MZ SR. Zdroj foto: freepik.com