Kedy a ako vznikol festival v Mikovej
Každý región má svoje príbehy, ktoré stoja za to rozprávať.
Miková je známa ako rodná obec rodičov Andyho Warhola a práve na túto jedinečnú históriu nadväzuje aj obnovený Festival Miková 2026.
Prečítajte si aj:
Jeho návrat je zároveň príležitosťou pripomenúť si, ako toto podujatie pred rokmi vzniklo – z nadšenia miestnych ľudí, objavovania Warholových koreňov a snahy spojiť kultúru, tradície i život regiónu.
Okolnosti, za akých vznikol festival v Mikovej, nesúci meno Andyho Warhola, treba zaradiť do širších časových a historických súvislostí. Už koncom 80. a začiatkom 90. rokov sa totiž v umeleckých kruhoch začali šíriť prvé informácie o tom, že jeden z najslávnejších pop-artových umelcov môže mať pôvod v Československu, konkrétne na východe Slovenska, v malej dedinke Miková. Odtiaľ pochádzali jeho rodičia, ktorí sa neskôr vysťahovali do USA.
Ako prvý zverejnil u nás túto prekvapujúcu informáciu Michal Bycko, kurátor, publicista a umenovedec z Medzilaboriec. Práve on sa najviac zaslúžil aj o to, aby v tomto východoslovenskom meste vzniklo v roku 1991 Múzeum Andyho Warhola – celosvetovo prvé múzeum nesúce meno jednej z najvýznamnejších ikon pop-artu. Samozrejme, pomohli tomu aj spoločenské zmeny, ktoré nastali v Československu po páde železnej opony v roku 1989.
Do tohto rámca zapadá aj myšlienka využiť Warholovo meno priamo v Mikovej. Niekoľko aktívnych miestnych obyvateľov sa tejto príležitosti chopilo veľmi rýchlo, no zvolili trochu iný prístup. Využili svoje kontakty na ukrajinských skautov v USA a rozhodli sa zorganizovať ukrajinsko-americký skautský tábor pre deti práve v Mikovej pod menom Andyho Warhola. Bolo to v roku 1992.
To, že Warholovo meno bolo vtedy spojené s jeho, podľa vtedajších poznatkov, ukrajinským pôvodom, si zaslúži krátke vysvetlenie.
Rusínska národnosť, ktorá bola za čias Uhorska na našom území úplne bežná, prestala byť po druhej svetovej vojne v Československu úradne uznávaná. Na pokyn Moskvy boli všetci Rusíni administratívne označení za Ukrajincov. Oficiálne teda rusínsky pôvod neexistoval. Rusíni boli opäť uznaní až po roku 1989, keď sa začalo ich národné obrodenie.
Jedným z najaktívnejších centier tohto obrodenia boli práve Medzilaborce a medzi miestnymi aktivistami nechýbal ani Michal Bycko. Na verejnosť sa tak konečne dostala informácia, že Andy Warhol mal rusínske korene po svojich rodičoch z Mikovej.
Postupne sa objavovali aj ďalšie zaujímavé fakty. Andyho matka nikdy poriadne nehovorila po anglicky, doma sa rozprávalo po rusínsky a jej rodný jazyk ovládal aj Andy Warhol. Viete si predstaviť, ako sa už dospelý Warhol vracia domov zo svojej Factory po večierku so Salvadorom Dalím alebo Ultra Violet a na prahu sa spýta matky:
„Mamko, što budeme dnes večerjaty? Perohy, bandurky abo mačanku?“
Alebo inokedy:
„Mamko, neznate, de sut moji bokanči? Choču ity navonka.“
Vráťme sa však ku skautskému táboru. Prvé festivalové spojenie Andyho Warhola s rodnou dedinou jeho rodičov prišlo práve v roku 1992. Vyznelo pomerne zaujímavo, pretože sa spojilo s ukrajinskou komunitou v Mikovej, nie s rusínskou. Tento fakt využili aj organizátori napojení na ukrajinských skautov v USA.
Tábor však zatiaľ nebol festivalom v dnešnom slova zmysle. Bol to skôr klasický letný tábor, podobný niekdajším pionierskym táborom. Konal sa v bývalej školskej budove v Mikovej s vyasfaltovanými plochami okolo nej. Organizátorom sa podarilo prilákať desiatky detí zo širokého okolia, zatiaľ čo z USA prišla skupina tínedžerov. Spoločne nacvičovali najmä hudobný program, ktorý na záver týždňového pobytu predstavili verejnosti na improvizovanom pódiu pri ihrisku vedľa školy. V podstate išlo o prvé festivalové pásmo. Nad hlavami účinkujúcich visel veľký plagát s Warholovou podobizňou – s jeho typickými rozviatymi vlasmi a upreným pohľadom smerujúcim do publika.
Na tento tábor mám veľa spomienok. Prihlásila som naň aj svoju staršiu dcéru. Bol to jeden z jej prvých táborov. Živo si pamätám, že deti mávali každé ráno nástup vedľa školy pred tromi stožiarmi, na ktorých viseli ukrajinská, československá a skautská vlajka. Najvyššie viala ukrajinská vlajka, dve ostatné boli nižšie. Tento fakt vtedy kritizoval slovenský novinár v denníku Smena. Dnes to pôsobí skôr úsmevne, pretože vtedajší ľudia nepripisovali vlajkovým symbolom zďaleka taký význam ako dnes.
Prvý skautský tábor z roku 1992 ešte nebol festivalom v dnešnom slova zmysle. Bol však začiatkom príbehu, ktorý sa v nasledujúcich rokoch postupne rozrastal a získaval čoraz výraznejšiu podobu. V ďalšej časti sa pozrieme na niektoré ročníky, ktoré sa návštevníkom zapísali do pamäti originálnymi nápadmi, silnými koncertmi aj výnimočnou atmosférou.

Autor článku:
Novinárka Táňa Rundesová















Najnovšie články
Irán pohrozil odvetou za útoky, Izrael podľa neho nebude v bezpečí
Prešov posilnila bosnianska spojka s takmer 200 gólmi. Prišli aj poľský pivot a Slovák Féder
Polícia posilní počas víkendu bezpečnostné opatrenia v Prešovskom kraji, najmä na festivale v Kežmarku
Laboratórium budúcnosti a súboj mentalít: Ako technológie menia tvár konfliktu na Ukrajine
HNUTIE SLOVENSKO žiada ostsúpenie ŠUTAJA EŠTOKA
Ukrajina vyvíja raketu s doletom 850 kilometrov. Cieľom môžu byť strategické objekty v Rusku. PUTIN je z nás posr..y
KREATÍVNE LETO v HUMENNOM pokračuje! Deti si vyrábali vlastný náramok! Na čo sa tešiť nabudúce?
Naša „nedonosenecká babička“. Mesto ocenilo výnimočnú MUDr. Máriu Vasilovú