Sľubovali tri dni, prišli roky utrpenia v gulagoch toto je REALITA SOVIETSKEHO ZVÄZU

„Ukážte nám človeka a obvinenie si nájdeme sami.“

Po prechode frontu druhej svetovej vojny (1944 – 45) a nástupe novej moci v Československu začali zatýkania a deportácie do Sovietskeho zväzu. Represie neobišli takmer nikoho – zasiahli civilistov aj osoby podozrievané z kolaborácie, hoci o ich vine mali rozhodovať československé orgány. V praxi sa však mnohí nevinní ľudia stali obeťami svojvôle a bezprávia sovietskej armády.

Prečítajte si aj:

‹›

Rybakinová bola s víťaznou trofejou z US Open na Slovensku. Pellegrini ju privítal v Prezidentskom paláci – VIDEO

Počas ruskej vojny na Ukrajine sa obeťami sexuálneho násilia stali stovky civilistov aj zajatcov

Miliónové zákazky a tisícové platy pre príbuzných politikov? Jakab z HNUTIA SLOVENSKO žiada pozornosť venovať aj vládnym nomináciám! 10 000 odmeny mesačne pre sesternice!

Jaroslav ŠIŇANSKÝ kandiduje do Mestského zastupiteľstva v Humennom. Chce rozvíjať šport aj podporovať mladé rodiny

ŠÍPKY: Sitarčík opäť triumfoval! Po druhom kole má pred súpermi náskok 150 bodov

K zatýkaniu často dochádzalo na základe vykonštruovaných udaní. Motívom býval osobný prospech – lepšie miesto, majetok či snaha zakryť vlastnú minulosť. V snahe zapáčiť sa novým mocipánom boli za „fašistov“ označovaní aj nevinní susedia či kolegovia.

Príkladom je poštový zamestnanec Zužčin, člen KSS a MNV v Trebišove, ktorý udal svojho nadriadeného Vyšehradského, aby získal jeho pozíciu. Vyšehradského odviezli do zberného tábora v Novom Sambore, kde zomrel. Neskôr Zužčin tvrdil, že si myslel, že pôjde len na krátke práce do Ruska a vráti sa späť.

Úradníci, učitelia, železničiari, poštári či notári boli často automaticky označení za kolaborantov bez ohľadu na ich skutočné postoje počas vojny. Mnohí skončili v deportáciách len preto, že slúžili v armáde alebo žandárstve, bez akéhokoľvek spojenia s vojnovými zločinmi.

Gulagy alebo „malenkij robot“
Na prednáške, ktorá sa konala 23. apríla v spolupráci so ZO Csemadok Humenné, predstavil László Köteles širší obraz povojnových deportácií. Ľuďom bolo často povedané, že pôjde len o krátkodobú, trojdňovú prácu – odtiaľ označenie „malenkij robot“. Realita však bola iná. Mnohí sa vracali až po rokoch, niektorí nikdy.

V gulagoch boli deportovaní nasadzovaní na najťažšie fyzické práce, čo malo vážne následky na ich zdravie a často aj život. Ide o náročnú a stále málo známu kapitolu dejín, ktorá však aj dnes dokáže silno zaujať a osloviť verejnosť.

ZDROJ: Humenné MsÚ, www.humenne.sk