Zaniknutá dedina pod Vihorlatom ožíva. Nová kniha odhaľuje osudy Starých Valaškoviec

Staré Valaškovce ožívajú v novej knihe. Publikácia mapuje viac ako tri storočia života zaniknutej obce

Príbeh horskej dediny Staré Valaškovce, ktorej obyvatelia museli v roku 1937 opustiť svoje domovy, dostal komplexnú knižnú podobu. Publikácia „Osudy spod Vihorlatu / Kronika obce Valaškovce 1621 – 1937“ autorov Tomáša Vasilka a Agáty Jakubovej vyvolala pri svojom uvedení mimoriadny záujem verejnosti.

Dvojdňový program projektu „Śercom u kraju“, venovaný životu a osudom Valaškovčanov pred ich vysídlením, sa uskutočnil 25. a 26. septembra.

Prečítajte si aj:

‹›

Tradície chcú odovzdať ďalším generáciám. Rusínsky folklór dostal v Humennom nový impulz

Pápež odmietol pomoc pri zomieraní, zákonnosť podľa neho neznamená morálnosť

Majster sveta Martin Balogáč vstupuje do komunálnej politiky. Skúsenosti zo športu chce využiť pre Humenné

Nadácia PSK rozdelila viac ako 182-tisíc eur, pomôže rodinám aj ľuďom bez domova

Taraba: Späťvzatie návrhu na moje odvolanie je dôkazom, že naň nebol dôvod

Vihorlatská knižnica kapacitne nestačila

Prvý deň patril moderovanej besede s autormi vo Vihorlatskej knižnici v Humennom. Záujem návštevníkov bol väčší ako kapacita priestorov. Mnohí účastníci preto program, filmovú projekciu či kultúrne vystúpenia sledovali postojačky.

Veľký záujem bol aj o samotnú publikáciu. Počas podujatia si svojich majiteľov našlo viac ako 150 výtlačkov knihy.

Program pokračoval v sobotu 26. septembra v Gréckokatolíckom chráme sv. apoštolov Petra a Pavla, kde sa konala svätá liturgia. Po nej nasledoval scénický program zostavený zo slovesných, hudobných a tanečných tradícií Valaškovčanov. Medzi hosťami bol aj primátor Humenného Miloš Meričko.

Dedina, ktorá musela ustúpiť vojenským účelom

Projekt vychádza z dlhodobého výskumu histórie, tradícií, zvykov, nárečia a náboženského života obyvateľov Starých Valaškoviec.

Korene obce siahajú do polovice 17. storočia. Dedina sa pod Vihorlatom rozvíjala až do roku 1937, keď bolo jej územie určené na vojenské účely. Obyvatelia následne museli svoje domovy opustiť.

Presídlení boli aj do Humenného, do lokality za riekou Laborec, ktorá je dnes známa ako Valaškovce. Zánik pôvodnej dediny a presun celej komunity predstavujú osobitnú kapitolu regionálnych dejín.

Publikácia „Osudy spod Vihorlatu / Kronika obce Valaškovce 1621 – 1937“, beseda s autormi a scénický program „Śercom u kraju“ predstavujú prvé komplexné verejné spracovanie tejto témy, ktoré prepája historický výskum, umelecké spracovanie a zachovanie pamäti samotnej komunity.

Od Drugetovcov cez choleru až po emigráciu do USA

Kniha prináša rozsiahly pohľad na život Valaškoviec počas niekoľkých storočí. Prvá časť sa venuje najstarším dejinám od 16. do 18. storočia vrátane Drugetovcov, súpisov zo 17. storočia, Tereziánskeho urbára a daňových súpisov z konca 18. storočia.

Samostatná kapitola mapuje 19. storočie. Čitateľ v nej nájde dikálny súpis z roku 1828, cholerovú epidémiu z roku 1831, sčítanie obyvateľstva z roku 1869, informácie o židovskom obyvateľstve, rozlohe Valaškoviec v roku 1912, ďalších epidémiách a pohromách, školstve či emigrácii miestnych obyvateľov do USA.

Tretia časť približuje Valaškovce v 20. storočí – prvú svetovú vojnu, voľby v medzivojnovom období, dobovú tlač, zdravotnú starostlivosť, kultúrny a spolkový život, ale aj demografický vývoj medzi rokmi 1869 až 1930. Pozornosť dostáva tiež miestne nárečie a zachované fotografie či videodokumenty.

Ako prebiehalo veľké sťahovanie?

Významná časť publikácie sa zaoberá samotným vysídlením. Zachytáva napríklad korešpondenciu Valaškovčanov s ministrom, priebeh sťahovania či otázku, kam budú obyvatelia presunutí.

Medzi zvažovanými možnosťami boli Humenné, Kolonica či dedina na Podkarpatskej Rusi. Autori približujú aj budovanie novej kolónie, dohody s biskupstvom a obyvateľmi a napokon samotné veľké sťahovanie.

Ďalšia kapitola je venovaná matrike a valaškovským rodom, najmä používaným krstným menám a priezviskám.

Významné miesto má gréckokatolícka história

Publikácia podrobne spracúva aj dejiny gréckokatolíckej farnosti vo Valaškovciach. Mapuje pôsobenie kňazov v rokoch 1726 – 1936 a históriu Chrámu sv. Petra a Pavla.

Čitateľ sa dozvie viac o jeho exteriéri a interiéri, inventári, knihách, hospodárstve farnosti, krížoch v okolí, zachovaných ikonách, zvonoch či farskej pečiatke.

Mimoriadne cennú súčasť knihy predstavuje orálna história – autentické spomienky Valaškovčanov. Zachytené sú výpovede pamätníkov Jána Firdu – Danka (1932 – 2023), Alžbety Jakubovej, rod. Kalaninovej (1927 – 2021), Anny Barlášovej, rod. Štenkovej (1931), Jána Firdu – Soušaka (1933 – 2022) a Ruženy Žipajovej, rod. Modrákovej (1938), doplnené o zachované pozostalostné fragmenty.

História ožila aj na javisku

Na scénickom spracovaní projektu sa podieľal Folklórny súbor Čemerica v Humennom pod vedením Oľgy Ballovej. Odborné a režijné vedenie zabezpečila Otília Semanová.

Na realizácii spolupracovali Vihorlatská knižnica v Humennom a Gréckokatolícka farnosť Pod Sokolejom v Humennom. Program bol podporený z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia (FPU) a bol súčasťou uvedenia publikácie.

Samotná kniha mohla vzniknúť aj vďaka finančnej a materiálnej podpore mnohých Valaškovčanov a ďalších partnerov. Medzi podporovateľmi boli Marián Gerboc a Ing. Stanislav Veľas zo spoločnosti GVP, s. r. o., Humenné, Ing. Ondrej Mudry, Danka Pavlíková, Urbárska spoločnosť a pozemkové spoločenstvo Valaškovce so sídlom v Humennom a mesto Humenné.

Výsledkom je dielo, ktoré uchováva historickú pamäť komunity, ktorej pôvodný domov pred takmer 90 rokmi zanikol, no jej príbeh zostáva súčasťou dejín Humenného a regiónu pod Vihorlatom.

Foto: Vihorlatská knižnica a Gréckokatolícka farnosť Pod Sokolejom
Zdroj: Mária Mišková, pointA o. z. Humenné