„MOSKVA PADNE.“ Ukrajinský veliteľ Maďar vymenoval 5 podmienok, ktoré majú ukončiť vojnu

„Moskva padne,“ tvrdí ukrajinský veliteľ Maďar. Vymenoval päť podmienok, ktoré podľa neho môžu ukončiť vojnu

Vojna na Ukrajine by sa podľa veliteľa ukrajinských Síl bezpilotných systémov Roberta Brovdiho, známeho pod prezývkou Maďar, mohla skončiť až vtedy, keď Rusko príde o päť základných pilierov umožňujúcich pokračovanie vojenského ťaženia. Ukrajincov zároveň vyzval, aby vytrvali, pretože ďalšie obdobie môže byť podľa neho ešte náročnejšie.

„Moskva padne. Krym oživíme a obnovíme,“ vyhlásil Brovdi.

Prečítajte si aj:

‹›

Nezávislé médiá potvrdili mená viac ako 248-tisíc ruských vojakov zabitých na Ukrajine

Gašpar očakáva Tarabov koniec na ministerstve, odvolávanie by mohlo vyvrcholiť koncom septembra

Padel za vyše pol milióna: ÚVO preveruje zákazku, starosta Sídliska KVP mlčí

Trumpova obchodná vojna tlačí Ottawu bližšie k Európskej únii

Danko prehovoril o Tarabovi, Kuffovi aj Machalovi. Klub Slovenskej národnej strany je podľa neho stabilný

Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) medzitým upozorňujú, že hoci sa tempo ruského postupu zvýšilo, podľa ich hodnotenia stále nemusí postačovať na splnenie cieľov stanovených ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Päť vecí, o ktoré podľa Maďara musí Rusko prísť

Rusko pokračuje v ofenzíve a podľa Brovdiho momentálne nejaví záujem zastaviť svoje vojenské operácie. Veliteľ to uviedol na svojom telegramovom kanáli pri príležitosti svojich 51. narodenín.

Koniec vojny podľa neho môže priniesť až situácia, keď Rusko stratí päť kľúčových schopností.

Konkrétne ide o schopnosť financovať vojnu, vyrábať zbrane, chrániť svoje zázemie, posielať ďalších ľudí na front a udržiavať vo vlastnej krajine obraz stability a kontroly.

Práve na oslabovanie týchto oblastí by sa podľa Brovdiho mala sústrediť ukrajinská stratégia.

Vo svojom vyjadrení použil aj mimoriadne ostrú formuláciu o potrebe „systematického vykrvácania Ruska“ prostredníctvom postupného rozoberania uvedených piatich pilierov jeho vojnového úsilia.

Ukrajincov zároveň vyzval, aby vydržali. Upozornil, že nasledujúce obdobie môže byť ešte náročnejšie.

Podľa veliteľa by Ukrajina mala staviť najmä na rozum, technológie a efektívne využívanie dostupných zdrojov. Za najväčšie ukrajinské zbrane označil inteligenciu obyvateľstva, technologickú prevahu a túžbu po historickej spravodlivosti.

„Obstojíme. Moskva padne. Krym oživíme a obnovíme,“ vyhlásil Brovdi.

ISW: Ruský postup nemusí stačiť na splnenie Putinových cieľov

Situáciu na bojisku hodnotil aj americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Analytici vo svojej správe zo 7. augusta uviedli, že mesačné tempo postupu ruských jednotiek bolo v júli 2026 vyššie ako v predchádzajúcom mesiaci.

Napriek tomu podľa nich nemusí byť dostatočné na to, aby ruská armáda do konca roka obsadila zostávajúce časti Doneckej oblasti v súlade s cieľmi pripisovanými Kremľu.

ISW považuje za veľmi nepravdepodobné, že by ruské jednotky v dohľadnom čase dokázali ovládnuť celý zostávajúci ukrajinský obranný pás v Doneckej oblasti alebo celý zvyšok Donbasu.

Ide o súvislú sieť opevnených ukrajinských miest a obranných pozícií, ktoré predstavujú jednu z najvýznamnejších prekážok ďalšieho ruského postupu.

Ukrajina chce zasiahnuť aj financovanie ruskej vojny

Dôležitou súčasťou ukrajinskej stratégie sa v posledných mesiacoch stali útoky na ruskú energetickú infraštruktúru, predovšetkým ropné rafinérie.

Kyjev tvrdí, že ich cieľom je narušiť zásobovanie ruskej armády pohonnými látkami a zároveň obmedziť príjmy, ktoré môže Moskva využívať na financovanie vojny.

Podľa medializovaných informácií sa v niektorých častiach Ruska objavili problémy s dostupnosťou pohonných hmôt. Ruské úrady reagovali obmedzeniami vývozu palív a zároveň zvýšením ich dovozu zo zahraničia.

Vzdušné útoky zostávajú významnou súčasťou konfliktu na oboch stranách. Moskva aj Kyjev odmietajú tvrdenia, že by zámerne útočili na civilné obyvateľstvo. Podľa údajov OSN však vojna pripravila o život už viac ako 16-tisíc civilistov vrátane žien a detí, pričom veľkú väčšinu zdokumentovaných civilných obetí OSN zaznamenala na území kontrolovanom Ukrajinou a napádanom ruskými silami.

ZDROJ: PRIMACNN