Čo je pravda a čo propaganda? Najčastejšie mýty o Rusku, Ukrajine, Euromajdane a Kryme

„Rusko malo právo anektovať Krym“

Krátko po páde Janukovyčovej vlády sa situácia dramaticky vyhrotila na Kryme.

Koncom februára 2014 obsadili strategické objekty na polostrove ozbrojení vojaci bez označení. Rusko spočiatku odmietalo, že ide o jeho vojakov, neskôr však Vladimir Putin účasť ruských síl na udalostiach na Kryme priznal.

Prečítajte si aj:

‹›

V Humennom máme malých tenistov: Táto škôlka bola jediná v meste, ktorá sa zapojila do projektu

Nové otázniky nad cestou Šutaja Eštoka do Emirátov: Mikulec vyzýva políciu, aby začala konať. Odhalil túto dôležitú vec!

Veľká dopravná investícia v Humennom sa posúva: Most už dostáva nosnú konštrukciu

Messi odcestoval do Argentíny na otcov pohreb. Inter Miami bez neho prehral v Ligovom pohári

Slovenské kadetky prehrali so Švajčiarkami a skončili na 6. mieste. Nikdy neboli vyššie na MS

V marci 2014 sa na Kryme uskutočnilo referendum o jeho ďalšom smerovaní. Hlasovanie však prebiehalo v podmienkach faktickej ruskej vojenskej kontroly nad polostrovom a jeho výsledok medzinárodné spoločenstvo vo veľkej miere neuznalo.

Rusko následne Krym pripojilo k svojmu územiu.

Moskva svoj postup obhajovala najmä právom obyvateľov Krymu na sebaurčenie a výsledkom referenda. Ukrajina a väčšina západných krajín ho však považujú za nezákonnú anexiu ukrajinského územia.

Významným argumentom je aj Budapeštianske memorandum z roku 1994. Ukrajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu vzdala jadrových zbraní, ktoré zostali na jej území, pričom Rusko, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo sa zaviazali rešpektovať jej nezávislosť, suverenitu a existujúce hranice.

Ruský postup na Kryme bol preto v rozpore so záväzkom rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny.

Argumentom Moskvy bolo aj to, že značnú časť obyvateľstva Krymu tvorili etnickí Rusi a rusky hovoriaci obyvatelia. Samotné etnické alebo jazykové zloženie obyvateľstva však podľa medzinárodného práva nedáva susednému štátu automatické právo vojensky obsadiť a pripojiť cudzie územie.

Historicky navyše argument ochrany etnických spoluobčanov využívali štáty aj na ospravedlnenie územnej expanzie. Známym príkladom je nacistické Nemecko, ktoré v roku 1938 zdôvodňovalo svoje nároky voči Československu početnou nemeckou menšinou v Sudetoch. Samotná existencia nemeckého obyvateľstva však nemohla legitimizovať zabratie československého územia.

ZDROJ: PRIMACNN