Bulharsko má nového lídra: Radev získal väčšinu a môže vládnuť sám. KTO TO JE a čo plánuje?

Voľby v Bulharsku vyhral Radev: bývalého prezidenta prirovnávajú k „novému Orbánovi“ v EÚ

Rumen Radev ovládol nedeľné parlamentné voľby v Bulharsku. Jeho hnutie Progresívne Bulharsko získalo po sčítaní takmer všetkých hlasov 44,7 %, čo podľa agentúry Reuters predstavuje jasné víťazstvo a potenciálny koniec dlhodobého obdobia politickej nestability v krajine. Podľa BBC by mala Radevova strana obsadiť 135 kresiel v 240-člennom parlamente, čím by získala absolútnu väčšinu.

Prečítajte si aj:

‹›

Zástupcovia Humenského Sokola adresovali mestu a primátorovi akútnu výzvu. Už im dochádza trpezlivosť. Mesto roky zanedbáva riešenie problémov! Konajte, kým nie je neskoro!

Kontrola NKÚ odhalila sporné právne služby a miliónové operácie mesta Humenné. Advokátska kancelária inkasovala desiatky tisíc eur

Na Slovensku pribúda stretov s medveďmi: kde hrozia najviac a ako reagovať? HUMENČANIA POZOR

Infarkt u žien sa často prejavuje inak ako u mužov. Netypické príznaky môžu viesť k oneskorenej liečbe

Na druhom mieste skončila stredopravicová a proeurópska strana GERB bývalého premiéra Bojko Borisov so ziskom 13,4 %. Tretie miesto obsadila liberálno-centristická koalícia Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko (PP-DB) s 12,8 %. Ultranacionalistická a otvorene proruská strana Obrodenie získala 4,4 % a Hnutie za práva a slobody (DPS), zastupujúce bulharských Turkov, 6,1 %. Vyplýva to z údajov volebnej komisie po sčítaní viac než 87 % okrskov.

Volebný prah 4 % pravdepodobne neprekročí Bulharská socialistická strana (BSP), čo by bolo prvýkrát od pádu komunistického režimu v roku 1989.

Radev, bývalý stíhací pilot a známy euroskeptik, v januári odstúpil z funkcie prezidenta, aby mohol kandidovať v parlamentných voľbách. Tie nasledovali po masových protestoch v decembri minulého roka, ktoré viedli k pádu predchádzajúcej vlády. Podľa Reuters dokázal Radev využiť nespokojnosť verejnosti s korupciou, politickou nestabilitou a tradičnými stranami, ktoré dominovali bulharskej politike desaťročia.

Podľa odhadov médií by výsledok mohol Radevovi zabezpečiť prvú absolútnu väčšinu v bulharskom parlamente od roku 1997. Krajina pritom od roku 2021 prechádza politickou krízou, počas ktorej sa pri moci striedali slabé koaličné vlády. „Je to víťazstvo nádeje nad nedôverou, slobody nad strachom a napokon aj morálky,“ vyhlásil Radev na nedeľnej tlačovej konferencii.

„Nový Orbán“?

Radev zastával prezidentský úrad od roku 2017 a na konci minulého roka otvorene podporil protestné hnutie. V kampani sľuboval boj proti korupcii, no zároveň zaujal kritické postoje voči niektorým politikám Európskej únie. Odmieta napríklad zelenú politiku EÚ, je proti dodávkam zbraní Ukrajine a presadzuje obnovenie spolupráce s Ruskom.

Práve tieto postoje viedli k prirovnaniam k maďarskému premiérovi Viktor Orbán, ktorý je známy pragmatickým a často zmierlivým prístupom k Moskve. Niektoré médiá preto označujú Radeva za „nového Orbána v srdci Európskej únie“. Reuters však upozorňuje, že Radev sa v otázkach zahraničnej politiky zatiaľ vyjadroval skôr neurčito a nie je jasné, do akej miery zmení geopolitickú orientáciu Bulharska, člena NATO a EÚ.

Zároveň Radev naznačil ochotu spolupracovať s liberálnou koalíciou PP-DB na reforme justície a deklaroval, že Bulharsko bude pokračovať na svojej európskej ceste.

Nedeľné voľby boli už ôsme za posledných päť rokov. Pád poslednej vlády viedli rozsiahle protesty proti návrhu rozpočtu, ktorý počítal so zvýšením sociálnych odvodov a niektorých daní. Tie napokon prinútili premiéra Rosen Željazkov k demisii.

ZDROJ: PRIMACNN