Summit však nepriniesol len tento nečakaný šepot. Na rokovaniach sa otvorila aj otázka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Trump predstavil predstavu, že by Rusko mohlo súhlasiť s tým, aby západné krajiny poskytli Kyjevu systém ochrany podobný článku 5 v rámci NATO – teda kolektívnu obranu.
„Európske štáty budú niesť veľkú časť bremena. My im pomôžeme a zabezpečíme, aby to bolo veľmi bezpečné,“ uviedol Trump počas oficiálnych rozhovorov.
Francúzsky prezident Macron zas navrhol, aby sa prípadný summit o prímerí konal vo Švajčiarsku – na neutrálnom území, za účasti Vladimira Putina, Volodymyra Zelenského a Donalda Trumpa.
Politické ohlasy a reakcie v Európe
Návrh na medzinárodný summit si získal podporu viacerých európskych lídrov. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul však pripomenul, že akékoľvek rokovania sú možné len vtedy, ak ruský prezident pristúpi na prímerie. „Niekto musí urobiť prvý krok. A tým niekým je prezident Putin,“ zdôraznil.
Výroky Donalda Trumpa tak otvorili diskusiu, ktorá presahuje rámec jedného summitu. Na stole je otázka, či by sa bývalý americký prezident mohol stať kľúčovou postavou mierového procesu, alebo išlo len o osobné gesto bez reálneho dosahu.
Zákulisné slová, ktoré menia debatu
Dnešné dianie ukazuje, že politika nie je len o oficiálnych dokumentoch a verejných vyhláseniach. Často práve v zákulisí padnú vety, ktoré spustia lavínu interpretácií a otvoria nové scenáre.
Trumpovo tvrdenie o Putinovi je toho ukážkovým príkladom. Stačilo niekoľko potichu vyslovených slov, aby sa začala debata o tom, či má americký exprezident skutočný vplyv na budúcnosť vojny na Ukrajine – alebo len využíva moment na návrat do diplomatických titulkov.
