Publicista zároveň naznačuje, že postoj režiséra Petra Bebjaka k spevákovi bol chladný už od začiatku. Spomína rozhovor, v ktorom Bebjak priznal, že k Duchoňovi nemá osobný vzťah a jeho hudbu nikdy nepočúval.
„Prečo potom vôbec točil film o ňom?“ pýta sa Baričák a prirovnáva to k prístupu českého režiséra Davida Ondříčka, ktorý si na prípravu filmu o Emilovi Zátopkovi vzal roky a začal dokumentom.
Neodpustil si ani poznámku o „inšpirácii“ z iných diel: „Vo filme boli použité viaceré prvky z predstavenia Zem pamätá z martinského divadla. Bez hanby.“
Kedy je umelecká licencia ešte poctivá – a kedy už zavádza?
Diskusia, ktorú Baričákov status vyvolal, sa rýchlo rozšírila aj medzi iné verejné osobnosti. Názory sa líšia: niektorí film vnímajú ako silné umelecké dielo s odvahou ukázať aj tienisté stránky slávy, iní však kritizujú nedostatok rovnováhy medzi pravdou a dramatickou fikciou.
Jasné je jedno: Film Duchoň otvoril tému, ktorá rozdvojila verejnosť – a v konečnom dôsledku možno viac vypovedá o našich očakávaniach od biografie než o samotnom spevákovi.
