Slovenský hudobný svet stratil výnimočnú osobnosť. Odišla žena s nezabudnuteľným hlasom

Slovenská hudobná scéna prežíva smutné dni. Z tohto sveta odišla žena, ktorej meno síce neplnilo titulky bulváru, no jej hlas a osobnosť boli zakotvené hlboko v srdciach každého, kto ju počul spievať. Vierka Mikušová – dlhoročná členka Slovenského filharmonického zboru, skromná, no neprehliadnuteľná umelecká osobnosť – zomrela v nedeľu 27. apríla vo veku 68 rokov.

Zanechala po sebe ticho. Nie prázdne, ale ticho plné spomienok, emócií a vďaky. Sály, v ktorých znelo jej meno, sú dnes o niečo chladnejšie. No v pamäti jej kolegov, priateľov a poslucháčov stále znie jej hlas – čistý, pevný, ľudský.

Prečítajte si aj:

‹›

Trnka kritizuje zatykač aj postup polície, prezídium odmieta obvinenia z účelovosti či politickej motivácie

Politické strany môžu delegovať členov do komisií pre samosprávne voľby už len do 17. septembra

Ruský dron zasiahol mikrobus pri ukrajinskom Nikopole, zahynulo päť ľudí

Tri fľaše vodky denne s ním nič neurobia. Bývalý futbalista priznal, že je alkoholik, ale vraj dokáže prestať zo dňa na deň – VIDEO

Moskva aj Kyjev považujú za „dobrý nápad“ energetické prímerie, s ktorým už podľa amerického prezidenta súhlasili

Tichá sila slovenského zborového spevu

Vierka Mikušová nebola celebritou v bežnom slova zmysle. Bola stelesnením toho, čo znamená slúžiť umeniu – nie sebe, ale dielu. Počas vyše štyroch desaťročí bola neoddeliteľnou súčasťou Slovenského filharmonického zboru. Vynikala nielen technickou precíznosťou a výrazom, ale najmä schopnosťou vnášať do hudby emóciu, ktorá oslovovala aj bez veľkých gest.

Jej kolegovia o nej hovoria s úctou a obdivom. „Vierka bola základným kameňom nášho súboru. Vždy pripravená, vždy dôsledná. Ale najmä – vždy človek,“ spomína jedna z dlhoročných členiek zboru.

Okrem filharmónie pôsobila aj v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK), kde jej hlas znel v tradičných piesňach s rovnakou intenzitou ako na pódiách klasickej hudby. Vedela sa prispôsobiť, no nikdy nestratila svoj charakteristický tón – srdce v hlase.

Život v tichosti, odchod v spomienkach

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓