Bratislavský kraj na vrchole, Košice na chvoste: Analýza príjmov a výdavkov samospráv za rok 2023

Slovenské samosprávy dosiahli v roku 2023 rekordný hospodársky výsledok. Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau vykázali prebytok viac ako 580 miliónov eur, čo predstavuje zlepšenie hospodárenia o 25,5 % v porovnaní s rokom 2022.

Tento výsledok svedčí o efektívnejšom využívaní finančných prostriedkov na lokálnej úrovni, ale zároveň poukazuje na rastúce výzvy spojené s financovaním kompetencií samospráv.

Priemerné príjmy na obyvateľa dosiahli 1500 eur

Analýza zahŕňala 5113 subjektov, ktorých celkové príjmy v roku 2023 prekročili 8,153 miliardy eur. Oproti roku 2022 ide o nárast o takmer 20 %, pričom každá samospráva si polepšila. Priemerne dosiahli príjmy samospráv v prepočte na obyvateľa 1500 eur. Najvyšší rast príjmov bol zaznamenaný v Bratislavskom kraji (28,4 %) a hlavnom meste Bratislava (25 %). Naopak, najnižší nárast príjmov zaznamenali obce v Košickom (10,4 %) a Žilinskom kraji (12,7 %).

Prečítajte si aj:

‹›

Zástupcovia Humenského Sokola adresovali mestu a primátorovi akútnu výzvu. Už im dochádza trpezlivosť. Mesto roky zanedbáva riešenie problémov! Konajte, kým nie je neskoro!

Kontrola NKÚ odhalila sporné právne služby a miliónové operácie mesta Humenné. Advokátska kancelária inkasovala desiatky tisíc eur

Na Slovensku pribúda stretov s medveďmi: kde hrozia najviac a ako reagovať? HUMENČANIA POZOR

Infarkt u žien sa často prejavuje inak ako u mužov. Netypické príznaky môžu viesť k oneskorenej liečbe

„Rast príjmov v Bratislavskom kraji potvrdzuje ekonomický význam regiónu, zatiaľ čo nízky nárast na východe a severe Slovenska naznačuje nerovnomernosť rozvoja,“ uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková.

Rozloženie príjmov a výdavkov

Z celkových príjmov tvorili najväčší podiel bežné príjmy (79,3 %), za ktorými nasledovali príjmové finančné operácie (10,7 %) a kapitálové príjmy (10 %). Najväčšiu časť z bežných príjmov predstavovali podielové dane, ktorých objem medziročne vzrástol o 7 % na 2,674 miliardy eur. Napriek tomuto nárastu však podľa analýzy podielové dane nepostačovali na pokrytie všetkých kompetencií samospráv.

„Jedným z hlavných dôvodov bol zavedený daňový bonus na dieťa, ktorý výrazne zvýšil záťaž na rozpočty samospráv,“ vysvetlila Marková.

Samosprávy reagovali na situáciu zvyšovaním dane z nehnuteľnosti, pričom celkovo vybrali 496,6 milióna eur, čo predstavuje nárast o 8,7 % oproti predchádzajúcemu roku. Najviac sa vybralo na dani zo stavieb (344,2 milióna eur) a na dani z pozemkov (111,2 milióna eur).

Na výdavkovej strane samosprávy a ich rozpočtové organizácie minuli 7,573 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 19 %. Najväčšiu časť výdavkov (78,5 %) tvorili bežné výdavky, ktoré medziročne stúpli o 14,7 %. Kapitálové výdavky predstavovali vyše 18 % celkových výdavkov a finančné výdavky, vrátane splácania dlhov, dosiahli 259,7 milióna eur, čo predstavuje nárast o 27,5 %.

Finančné zdravie a budúce výzvy

Finančné zdravie samospráv analyzovala spoločnosť CRIF prostredníctvom iRatingu, ktorý hodnotí schopnosť splácať záväzky. Z celkovo 2839 hodnotených obcí získalo najlepšie hodnotenie 219 samospráv.

Hoci analýza poukazuje na úspešné hospodárenie, odborníci upozorňujú na riziká spojené so zvyšujúcimi sa nákladmi a nerovnomerným rozvojom medzi regiónmi. Zavedenie nových finančných opatrení, ako je reforma systému podielových daní, bude kľúčové pre udržateľnosť rozpočtov samospráv v nasledujúcich rokoch.

Zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau. Zdroj foto: Facebook Bratislava – hlavné mesto SR