Až 58 percent Slovákov spomína na socializmus pozitívne. Nostalgia za minulosťou má viacero príčin

13.11.2026 (SITA.sk) – Analytici DEKK inštitútu zdôrazňujú, že ľudí, ktorí spomínajú na socializmus pozitívne, nemožno označiť za jednotnú názorovú skupinu.

Prieskum DEKK Inštitútu pri príležitosti blížiaceho sa výročia Nežnej revolúcie skúmal, ako dnes Slováci vnímajú obdobie socializmu. Podľa prieskumu si až 58 percent ľudí na Slovensku myslí, že život pred novembrom 1989 bol v nejakej miere lepší než dnes. Opačný názor má 33 percent opýtaných.

Prečítajte si aj:

‹›

Muž sa v autobuse vyhrážal žene smrťou, potom s nožom prepadol bistro

Počasie v Humennom sa zmení: V utorok poriadne zaprší, v piatok bude až 10 stupňov. Čo prinesie víkend?

Takto piekli naše babičky! Nadýchaný frgál na plech s chrumkavou posýpkou zvládne aj začiatočník

FK Humenné čaká turbulentná zima! Po prehre so Šamorínom tréner priznal, že mužstvo potrebuje zmeny. Aké?

Fico odložil snem Smeru-SD na jar 2027. Strana ním chce odštartovať volebnú kampaň – VIDEO

Analytici DEKK inštitútu zdôrazňujú, že ľudí, ktorí spomínajú na socializmus pozitívne, nemožno označiť za jednotnú názorovú skupinu. Nostalgia za minulým režimom má na Slovensku viacero príčin. „Jeden z dôvodov je fakt, že Slovensko počas socializmu materiálne benefitovalo viac ako napríklad Česko. Pre nich to bolo skôr obdobie stagnácie, zatiaľ čo u nás sa zrýchlila industrializácia. Obyvatelia mnohých obcí Slovenska sa dostali napríklad ku kanalizácii či elektrine až počas tohto obdobia. Časť populácie tak má pozitívnejšie spomienky,“ vysvetľuje výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.

Nostalgia neznamená podporu Ruska

Zároveň upozorňuje, že čierno-biele vysvetľovanie či nálepkovanie zvyšuje spoločenské napätie. „Toto správanie je typické pre vysokú polarizáciu a vytvára živnú pôdu pre emóciu, ktorá je pre súdržnosť a dialóg často horšia ako nenávisť – pohŕdanie, a morálnu nadradenosť,“ hovorí.

DEKK Inštitút zdôrazňuje dôležitosť nielen reprezentatívneho prieskumu ale tiež správneho výkladu. „To, že veľká časť ľudí tvrdí, že sa za socializmu žilo lepšie, nemusí súvisieť s postojom k Rusku či geopolitickou orientáciou. Môže to skôr vychádzať zo súčasnej nespokojnosti či neistoty a stagnácie,“ vysvetľuje Pavol Kosnáč.

„Nostalgiu za bývalým režimom nie je možné považovať za synonymum podporovania Ruska. Ukazujú nám to ďalšie dáta – len 11 percent ľudí na Slovensku si myslí, že Slovensko patrí civilizačne a geopoliticky na Východ,“ vysvetľuje výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss.

Výskum zároveň potvrdzuje, že väčšina Slovákov (63 percent) považuje demokraciu za najlepší typ politického systému. „Očakávania od demokratického režimu po Nežnej revolúcii boli veľké. Po vzniku samostatného Slovenska sme však podcenili budovanie národnej a občianskej identity. Mnoho odborníkov sa zhoduje, že hoci máme štát a jeho inštitúcie – tzv. state-building, chýba nám spoločná identita, ktorá by spojila ľudí naprieč názorovými skupinami – tzv. nation-building. Bez tohto tmelu je spoločnosť oveľa zraniteľnejšia a chýbajú nám spoločná identita a ciele, ktoré by tvorili prirodzenú brzdu polarizácii,“ upozorňuje Pavol Kosnáč.

Tri kategórie najzávažnejších problémov

DEKK Inštitút identifikoval tri skupiny najzávažnejších problémov, prečo ľudia majú tendenciu vnímať socializmus pozitívne. Prvou skupinou sú psychologické dôvody. Podľa inštitútu v individualizme súčasnej spoločnosti síce mnohí ľudia materiálne či finančne prosperujú, no pribúda pocit osamelosti, neistoty z budúcnosti a straty komunity. Rastie potreba istoty, často aj na úkor slobody.

Druhou kategóriou sú ekonomické dôvody. „Najviac nespokojná so stavom spoločnosti býva najchudobnejšia časť populácie. Platy za posledných 30 rokov rástli 10-násobne, ale ceny niektorých základných potravín aj 15- a viacnásobne. Niektoré služby ešte viac. Z hľadiska životných nákladov je to pre väčšinu spoločnosti v poriadku, lebo výrazne klesli ceny ostatných tovarov. Na konci mesiaca tak zažíva väčšina ľudí zvýšený materiálny blahobyt. Najchudobnejšiu časť spoločnosti ale zaujímajú primárne základné potraviny a energie, a z tých niektoré predbehli rast platov. Na konci dňa tak mnohí chudobnejší ľudia skutočne nemajú k dispozícii materiálne benefity modernej doby – niekedy práve naopak, zažívajú ich nedostatok,“ vysvetľuje výskumník Gloss.

Poslednou skupinou, ktorú inštitút identifikoval sú spoločenské dôvody. Pád režimu priniesol stratu prestíže vybraných povolaní ako napríklad baníkov, robotníkov, roľníkov, ale aj učiteľov či príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Viac k témam: 17. november, Nežná revolúcia, November 89, Socializmus
Zdroj: SITA.sk – Až 58 percent Slovákov spomína na socializmus pozitívne. Nostalgia za minulosťou má viacero príčin © SITA Všetky práva vyhradené.