Humenné spojilo odborníkov z troch krajín. Diskutovali o záchrane drevenej architektúry a tradičných stavieb

Vihorlatské múzeum v Humennom sa stalo centrom medzinárodnej diskusie o ochrane kultúrneho dedičstva. Odborníci zo Slovenska, Poľska a Ukrajiny sa stretli na konferencii venovanej tradičnému ľudovému staviteľstvu, drevenej architektúre a využívaniu prírodných materiálov. Podujatie prilákalo 77 účastníkov a prinieslo množstvo poznatkov o tom, ako zachovať historické stavby pre budúce generácie.

Dňa 7. októbra 2026 sa vo Vihorlatskom múzeu v Humennom uskutočnila medzinárodná odborná konferencia s názvom Využitie prírodných materiálov v ľudovom staviteľstve našich predkov.

Prečítajte si aj:

‹›

Šutaj Eštok odmieta povinné migračné kvóty aj platby EÚ, Slovensko podľa neho neprijalo relokovaných migrantov

HUMENČANKA Stefi prichádza s novou skladbou Nádych. Jej premiéra zaznie vo finále Košického zlatého pokladu

ČAKÁ NÁS ĎALŠIA ODSTÁVKA ELEKTRINY. Tentokrát na tomto sídlisku!

Takmer 300 malých Humenčanov vyráža na ľad! Na zimnom štadióne ich čaká aj vlastná olympiáda

Černák nabil ruskému spoluhráčovi na dva góly. Slovenský obranca odohral výborný zápas – VIDEO

Na podujatí sa zúčastnilo 77 odborníkov a záujemcov zo Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Počas programu odznelo 12 odborných príspevkov, na ktorých príprave sa podieľalo 15 autorov.

Hlavnou témou bola ochrana tradičnej architektúry, využívanie prírodných stavebných materiálov a zachovávanie historických stavebných techník, ktoré boli po stáročia neoddeliteľnou súčasťou života obyvateľov karpatského regiónu.

Drevené stavby ako dedičstvo našich predkov

Konferencia vytvorila priestor na výmenu skúseností medzi architektmi, historikmi, etnografmi a pracovníkmi múzeí v prírode.

Odborníci predstavili rôzne prístupy k ochrane historických objektov, ich rekonštrukcii a využívaniu tradičných materiálov.

Pozornosť sa sústredila predovšetkým na drevenú architektúru, ktorá je charakteristickým prvkom mnohých regiónov Slovenska, Poľska a Ukrajiny.

Jednou z tém bolo aj udržateľné hospodárenie, ktorému sa venoval poľský architekt Marek Gransicki.

Skúsenosti s ochranou tradičných stavieb predstavili zástupcovia viacerých významných múzeí a skanzenov. Nechýbali odborníci z poľského Sanoku, ukrajinského Užhorodu, Vihorlatského múzea v Humennom či Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Svoje poznatky prezentovali aj odborníci venujúci sa drevenej architektúre v rámci Banského múzea v prírode.

Od historického domu v Pozdišovciach až po zabudnutý most

Program konferencie ponúkol aj konkrétne príklady historických stavieb a ich ochrany.

Jaroslav Lechan predstavil využívanie prírodných stavebných materiálov v činnosti občianskeho združenia Košiar.

Jozef Hrabovský sa venoval historickému domu v Pozdišovciach. Príspevok pripravil v spolupráci s Marošom Volovárom.

O sakrálnych objektoch v Múzeu ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa prednášal Dušan Janický, ktorý na téme spolupracoval s Katarínou Babčákovou.

Zaujímavou súčasťou programu bola aj prezentácia pracovníkov Kysuckého múzea v Čadci. Priblížili príbeh zabudnutého dreveného mosta cez rieku Kysucu v lokalite Čadca-Horelica.

Poľské odborníčky sa v závere konferencie zamerali na tradičnú architektúru v projektoch programu Interreg Poľsko – Slovensko a na Trasu drevenej architektúry v Podkarpatskom vojvodstve.

Jednotlivé prednášky ukázali, že historické stavby nie sú iba pripomienkou minulosti, ale predstavujú aj významný zdroj poznatkov pre súčasné stavebníctvo a ochranu životného prostredia.

Tradičné postupy môžu inšpirovať aj súčasné stavebníctvo

Podujatie bolo zároveň piatym ročníkom odbornej konferencie Únie múzeí v prírode, ktorá pôsobí ako odborná komisia Zväzu múzeí na Slovensku.

Odborný program prepojil historické poznatky s praktickými skúsenosťami pri obnove a údržbe objektov ľudovej architektúry.

Diskutovalo sa aj o možnostiach využívania tradičných stavebných techník a prírodných materiálov v súčasnosti.

Takéto postupy môžu byť inšpiráciou pri hľadaní ekologickejších a udržateľnejších riešení v stavebníctve.

Na konferenciu nadviaže pripravovaný zborník odborných príspevkov, ktorý sprístupní prezentované poznatky širšej odbornej i zainteresovanej verejnosti.

Projekt za takmer pol milióna eur

Konferencia bola jednou z aktivít medzinárodného projektu Drevené srdce Karpát – dedičstvo a budúcnosť.

Jeho cieľom je podporovať ochranu, propagáciu a moderný manažment drevenej architektúry v karpatskom regióne prostredníctvom cezhraničnej spolupráce.

Projekt spája odborné vzdelávanie, tradičné stavebné techniky, digitalizáciu historických objektov a propagáciu kultúrneho dedičstva v slovensko-poľskom pohraničí.

Hlavným partnerom projektu je poľské združenie Stowarzyszenie na Rzecz Rozwoju i Promocji Podkarpacia „Pro Carpathia“ z Rzeszówa.

Ďalšími partnermi sú Vihorlatské múzeum v Humennom, Muzeum Budownictwa Ludowego w Sanoku a Podkarpacka Regionalna Organizacja Turystyczna z Rzeszówa.

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021 – 2027.

Celková hodnota projektu dosahuje 499 954,14 eura, pričom schválený príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja predstavuje 399 963,30 eura.

Realizácia projektu prebieha od 1. januára 2026 a potrvá do 31. decembra 2027.

Humenné ako miesto medzinárodnej spolupráce

Medzinárodné stretnutie potvrdilo význam spolupráce medzi múzeami, odborníkmi a organizáciami, ktoré sa venujú zachovávaniu historických stavieb.

Drevená architektúra predstavuje dôležitú súčasť kultúrnej identity karpatského regiónu. Jej ochrana si vyžaduje nielen finančné prostriedky, ale aj odborné znalosti a zachovávanie tradičných remeselných postupov.

Konferencia vo Vihorlatskom múzeu tak prispela k výmene skúseností medzi tromi krajinami a zároveň upozornila na potrebu uchovávať stavebné dedičstvo našich predkov pre ďalšie generácie.

Zdroj: Vihorlatské múzeum v Humennom, Jozef Fundák – kurátor etnografie

ZDROJ: Humennné MsÚ, www.humenne.sk