Martin Ruščanský: Nemôžeme sa spoliehať iba na štát. Humenné musí vziať svoju budúcnosť do vlastných rúk. Príkladom nám môžu byť okolité samosprávy

Humenné stráca obyvateľov, mladí ľudia odchádzajú a mesto podľa Martina Ruščanského potrebuje oveľa aktívnejší prístup k svojej budúcnosti. Ruščanský, ktorý sa opäť uchádza o poslanecký mandát, upozorňuje, že nestačí len čakať na eurofondy a pomoc štátu. Navrhuje pripraviť pozemky pre rodinné domy, postaviť nové nájomné byty, vytvoriť priemyselnú zónu či založiť mestský podnik. Poukazuje pritom na okolité mestá a obce, ktoré podľa neho ukazujú, že aj samosprávy dokážu robiť veľké veci vlastnými silami.

Dedina hľadá nových obyvateľov, mesto vysvetľuje, prečo ich stráca

Nedávna televízna reportáž o úbytku obyvateľov na severovýchode Slovenska zaujala aj Martina Ruščanského. Podľa jeho slov v nej starosta Zemplínskych Hámrov vysvetľoval, ako obec pripravuje prípojky a infraštruktúru, aby vytvorila podmienky na výstavbu rodinných domov a prilákala nových obyvateľov. V tej istej reportáži hovorca mesta Humenné hovoril o nepriaznivom demografickom vývoji a nižšej pôrodnosti. „Viete, čo ma na tom zaujalo? Ten rozdiel v prístupe. Starosta obce hovorí, čo robia pre to, aby získali nových obyvateľov. A z vyjadrenia hovorcu mesta Humenné som mal pocit, že úbytok obyvateľov je niečo, s čím veľa neurobíme. Lenže prečo by to tak malo byť?“ pýta sa Ruščanský.

Prečítajte si aj:

‹›

Viac ako 11-tisíc návštevníkov za mesiac. Zrekonštruované Warholovo múzeum prekonáva očakávania

Gröhling sa zastal Hlinu po emotívnom výstupe. Opozícia chce ukázať jednotu na proteste

Budúci zdravotníci, technici či podnikatelia? V Humennom pomáhali viac ako 800 žiakom vybrať si povolanie

Hokejisti HC 19 Humenné prekvapili zákazníkov Kauflandu! Spoločne pomáhali rodinám, ktoré to potrebujú

Hokejisti Humenného prvýkrát okúsili trpkosť prehry! Nepomohla ani dvojminútová presilovka piatich proti trom

Podľa neho je nepochybné, že na Slovensku sa rodí menej detí. To však neznamená, že mestá a obce nemôžu o nových obyvateľov aktívne bojovať. „Ak môžu menšie obce pripravovať pozemky na výstavbu rodinných domov, prečo to nemôže robiť Humenné? Prečo nemôžeme vyčleniť mestské pozemky, pripraviť k nim inžinierske siete a vytvoriť podmienky, aby si tu mladé rodiny mohli postaviť dom? Zaspali sme dobu a ak sa nezobudíme, čakajú nás ťažké časy,“ upozorňuje.

Jeho obavy podporujú aj štatistiky. Kým pred desiatimi rokmi malo Humenné takmer 34-tisíc obyvateľov, na konci roka 2025 ich bolo už len 29 179. „Takýmto tempom budeme mať čoskoro 28-tisíc obyvateľov. A potom čo? Budeme len vysvetľovať, že sa rodí málo detí? Veď ľudí môžeme aj prilákať. Ale musíme im niečo ponúknuť,“ dodáva.

Mladí sa môžu začať vracať. Ale kam pôjdu?

Ruščanský je presvedčený, že v nasledujúcich rokoch sa časť mladých Slovákov začne vracať zo zahraničia alebo z veľkých miest. A práve vtedy podľa neho môže Humenné dostať novú príležitosť. „Mladí ľudia sa budú rozhodovať, kde chcú žiť a vychovávať svoje deti. Či zostanú v Bratislave a okolí, alebo sa vrátia domov. A my musíme urobiť všetko pre to, aby bolo Humenné jednou z možností,“ vysvetľuje.

Veľkou výhodou regiónu môžu byť podľa neho ceny nehnuteľností. Uvádza jednoduchý príklad. „Každý hovorí o vyšších platoch na západe. Ale predstavte si mladú rodinu, ktorá si spočíta, že hypotéka na bývanie v Humennom ju môže vyjsť napríklad na 200 eur mesačne, zatiaľ čo pri drahšej nehnuteľnosti v Bratislave by platila 1 200 eur. Sú to ilustračné sumy, ale ukazujú, aký veľký rozdiel môže byť v nákladoch na bývanie. Prečo by nemohli žiť tu, ak na to budú mať podmienky?“

Práve dostupné bývanie preto považuje za jednu z hlavných priorít. Chce podporovať výstavbu mestských nájomných bytov aj prípravu pozemkov pre rodinné domy.

Zmenil sa navyše aj pracovný trh. Čoraz viac povolaní umožňuje aspoň čiastočne pracovať na diaľku. „Dnes už nemusíte bývať v Bratislave, aby ste pracovali pre bratislavskú firmu. Môžete pracovať pre firmu z Košíc, Bratislavy alebo zo zahraničia a sedieť pritom doma v Humennom. Tak prečo túto výhodu nevyužiť?“ hovorí.

Investorov potrebujeme, ale kam ich pozveme?

Samotná práca z domu však podľa Ruščanského Humenné nezachráni. Mesto potrebuje aj nových zamestnávateľov a pracovné miesta pre ľudí, ktorí nemôžu pracovať na diaľku.

Za zásadný problém považuje chýbajúcu mestskú alebo štátnu priemyselnú zónu s pripravenými pozemkami a infraštruktúrou. „Máme tu priemyselný park Chemes, ktorý podľa mňa nemá dobré meno. Ale povedzme si otvorene, ako chceme prilákať nového investora? Kam ho zavoláme? Čo mu ponúkneme? Ak nemáme pripravené pozemky, siete a podmienky, tak sa ťažko môžeme čudovať, že investor skončí niekde inde,“ tvrdí.

Mesto by preto malo podľa neho hľadať vhodné územie, spolupracovať so štátom a agentúrou SARIO a postupne pripravovať novú priemyselnú zónu.´Pripomína, že nové pracovné miesta sú dôležité nielen pre súčasných obyvateľov, ale aj pre ľudí, ktorí z Humenného odišli a zvažujú návrat.

Mladí musia cítiť, že tu „nezdochol pes“

Práca a bývanie však podľa bývalého poslanca nie sú všetko. Dôležité je aj to, ako sa ľudia v meste cítia a čo v ňom môžu robiť vo voľnom čase.

Ruščanský oceňuje rôzne dobrovoľnícke iniciatívy a aktívnych Humenčanov, ktorí organizujú podujatia a snažia sa oživiť spoločenský život. Myslí si však, že mesto im môže vytvoriť lepšie podmienky. „Mladí ľudia musia cítiť, že tu nezdochol pes. Že tu majú kamarátov, možnosti a že sa tu stále niečo deje. Poznám viacero šikovných ľudí a dobrovoľníkov, ktorí robia dobré veci. Ale viem si predstaviť aj niečo väčšie,“ približuje.

Jeho návrhom je zriadiť spoločenské centrum, akúsi „Obývačku Humenného“. „Predstavujem si miesto, kde môžete prísť s deťmi, stretnúť známych, zahrať si spoločenské hry, porozprávať sa, zúčastniť sa diskusie alebo nejakej zaujímavej aktivity. Niečo, čo bude fungovať pravidelne a kde sa budú ľudia cítiť dobre. Už poznám páry, ktoré sa snažili vrátiť sa do Humenného, ale povedali, že tu nič nie je, a odišli preč.“

Podľa neho by takýto priestor nemusel byť iba miestom na zábavu. „Vznikali by tam nové priateľstvá, vzťahy, ľudia by sa spoznávali. A práve to je dôležité. Keď máte v meste kamarátov, rodinu, prácu a bývanie, máte aj dôvod zostať. Nie je to len o budovách a chodníkoch. Mesto tvoria predovšetkým ľudia,“ dodáva.

V Medzilaborciach získali investora, v Snine stavajú byty. A čo Humenné?

Ruščanský si myslí, že obyvatelia Humenného by mali mať od svojho mesta vyššie očakávania.

Podľa neho sa samospráva príliš často uspokojí s projektmi financovanými z eurofondov, hoci podobné investície realizujú aj ostatné mestá. „Tešíme sa, keď sa opraví úrad, postaví park, ihrisko alebo autobusová stanica. A ja nehovorím, že to nie je potrebné. Samozrejme, že je. Ale veď takéto projekty majú aj iné mestá. Dokonca aj Snina či Strážske pripravujú novú autobusovú stanicu. Otázka je, čo dokážeme urobiť navyše,“ vysvetľuje.

Ako príklad uvádza Sninu, kde sa v súčasnosti stavia bytový dom s 24 nájomnými bytmi. Poukazuje tiež na Medzilaborce, kde mesto v minulosti odkúpilo jednu z priemyselných hál a kde sa v októbri 2026 začala výstavba nového závodu americkej spoločnosti Penetron. „Pozrite sa na menšie Medzilaborce. Dokázali odkúpiť priemyselnú halu a dnes tam prichádza aj nový investor. Samozrejme, sú to rôzne projekty, ale ukazujú, že samospráva môže byť aktívna. V Snine zas stavajú nájomné byty. Tak prečo by Humenné nemohlo robiť podobné veci vo väčšom rozsahu?“ pýta sa.

Podľa neho by cieľom mesta nemalo byť len získavať dotácie, ale aj samo pripravovať rozvojové projekty.

Mestský podnik by mohol opravovať chodníky a obnovovať mesto

Jedným z jeho návrhov je tiež vytvorenie mestského podniku, ktorý by sa venoval stavebným a rekonštrukčným prácam.

Podľa Ruščanského by si mesto mohlo vo vlastnej réžii zabezpečovať časť opráv chodníkov, verejných priestranstiev či mestského majetku. „Dokážeme sami oveľa viac, ako si myslíme. Ak máme vlastných pracovníkov, techniku a dobre fungujúci mestský podnik, nemusíme na každú menšiu opravu hľadať súkromnú firmu. Ak to vieme urobiť kvalitne a lacnejšie, peniaze zostanú mestu,“ vysvetľuje.

Ako príklad opäť spomína Sninu, kde pôsobí mestský podnik, ktorý ponúka aj stavebné a rekonštrukčné práce.

Ruščanský zdôrazňuje, že takýto model by bolo potrebné správne nastaviť a porovnať jeho náklady s externými dodávateľmi. V niektorých prípadoch by však podľa neho mohol priniesť významné úspory.

„My už technické služby máme, no oni nemajú v popise práce stavebné úkony. Chcem, aby mesto dokázalo samo realizovať aj stavebné práce. Takéto riešenia inde fungujú. A je smutné, že my sme v mnohých veciach zaspali dobu,“ dodáva s tým, že to chcel presadiť už v rokoch 2018 až 2022, ale nápad sa nestretol s pochopením zástupcov mesta.

Obchvat? Ak budeme ticho, v Bratislave nás počuť nebude

Pri väčších investíciách, ako je obchvat mesta, je Humenné odkázané aj na rozhodnutia štátu. Podľa Ruščanského to však neznamená, že miestni politici majú iba čakať.

Práve naopak. Mali by pravidelne pripomínať, aké problémy mesto trápi, a žiadať ich riešenie.

„Štát funguje často tak, že keď sa nikto neozýva, problém nepovažuje za naliehavý. My musíme v Bratislave neustále pripomínať, že obchvat potrebujeme. Musí sa ozývať primátor, musia sa ozývať poslanci, ale aj my, obyvatelia a médiá,“ myslí si. Podľa neho sa nedá očakávať, že štát automaticky uprednostní projekty v Humennom, ak ich miestni predstavitelia nebudú aktívne presadzovať.

„Nemôžeme si povedať, že obchvat je vec štátu, a tým to pre nás končí. Musíme byť aktívni, rokovať, pripomínať sa a vytvárať tlak. Inak nás ľahko predbehnú iné regióny,“ upozorňuje.

Nie všetko je o primátorovi. Poslanci majú obrovskú zodpovednosť

Martin Ruščanský pôsobil ako poslanec mestského zastupiteľstva v rokoch 2018 až 2022. V komunálnych voľbách sa o návrat do mestského parlamentu uchádza opäť.

Za dôležité považuje pripomenúť, že smerovanie mesta neurčuje iba primátor. Mestskí poslanci rozhodujú o rozpočte, investíciách, mestskom majetku a mnohých ďalších otázkach. „Ľudia sa často sústredia len na primátora. Ale veď mesto nemôže stáť na jednom človeku. Ak ľudia chcú, nech primátor zostane, aký je, no potrebujeme aj aktívnych poslancov, ktorí budú prichádzať s návrhmi, pýtať sa a kontrolovať, ako sa nakladá s peniazmi,“ hovorí.

Podľa neho je problémom, ak poslanec počas rokovaní iba hlasuje a do diskusie sa takmer nezapája. „Niektorí poslanci na zastupiteľstve nepovedali takmer ani slovo. Lenže poslanec tam predsa nie je na to, aby sedel a stláčal tlačidlo. Má zastupovať ľudí, prinášať nápady, hľadať riešenia a vedieť sa ozvať aj vtedy, keď s niečím nesúhlasí.“

Ruščanský je presvedčený, že Humenné má stále možnosti, ako zastaviť alebo aspoň zmierniť úbytok obyvateľov a postupne zlepšovať podmienky na život. Vyžadovať si to však podľa neho bude zmenu prístupu, spoluprácu a konkrétne projekty.

„Nemôžeme len čakať na to, čo nám dá štát alebo Európska únia. Ak sa uspokojíme s tým, čo máme, a nebudeme robiť nič navyše, Humenné môže postupne padnúť na kolená. Mnohé mestá a obce ukazujú, že sa dá byť aktívny, pripravovať bývanie, vytvárať pracovné miesta a zveľaďovať mesto vlastnými silami. Musíme sa o to snažiť aj my. Lebo ak to neurobíme, raz už môže byť neskoro,“ uzatvára Martin Ruščanský.