Košický samosprávny kraj dostal pred koncom volebného obdobia nepríjemné finančné vysvedčenie. V najnovšom hodnotení finančného zdravia samosprávnych krajov, ktoré zverejnil nezávislý inštitút INEKO, skončil KSK posledný spomedzi všetkých ôsmich žúp. Navyše, pri porovnaní rokov 2022 a 2025 zaznamenal zo všetkých krajov najväčšie zhoršenie. Poslanec NR SR a kandidát na predsedu KSK Igor Šimko tvrdí, že účet za hospodárenie kraja ešte nie je konečný.
INEKO zverejnilo 21. septembra hodnotenie finančného zdravia samospráv za rok 2025. Košický samosprávny kraj v ňom dosiahol skóre 4,18 bodu a obsadil posledné miesto medzi ôsmimi samosprávnymi krajmi. Aj toto skóre však podľa metodiky INEKO patrí do pásma „dobrého finančného zdravia“. Na opačnom konci rebríčka je Nitriansky samosprávny kraj so skóre 5,04 bodu.
Pre KSK nie je posledná priečka novinkou. Za rok 2024 dosiahol skóre 4,20 bodu, o rok neskôr klesol na 4,18. Ešte výraznejšie vyznieva porovnanie s rokom 2022. Kým päť z ôsmich samosprávnych krajov si odvtedy finančné zdravie zlepšilo, Košický kraj si pohoršil o 0,20 bodu – najviac zo všetkých žúp. INEKO zároveň upozorňuje, že pri takomto porovnaní treba brať do úvahy aj východiskovú pozíciu jednotlivých samospráv.
Prečítajte si aj:
Na výsledky ostro reagoval splnomocnenec pre rozvoj východu, poslanec NR SR a kandidát na župana KSK Igor Šimko.
„Toto je oficiálna vizitka župana Trnku. A nie je konečná. V týchto žalostných výsledkoch KSK totiž nie sú zahrnuté nové dlhy vo výške desiatok miliónov eur, ktoré kraj vytvoril v aktuálnom roku. Tie najhoršie čísla teda ešte len prídu a zdedí ich nové vedenie kraja. Som presvedčený, že tento prepad musíme zastaviť,“ povedal Šimko.
Hodnotenie INEKO totiž pracuje s údajmi za rok 2025. Hospodárenie kraja v roku 2026, na ktoré Šimko vo svojom vyjadrení poukazuje, ešte súčasťou tohto rebríčka nie je.
Drahá obsluha dlhu
Výrazným problémom KSK je podľa údajov INEKO dlhová služba, teda výdavky spojené so splácaním istiny a úrokov. Kým priemer všetkých žúp klesol zo 6,94 percenta na 4,29 percenta bežných príjmov, Košický kraj dosiahol 6,35 percenta – najvyššiu hodnotu spomedzi všetkých krajov. Najnižšiu mal Nitriansky kraj, iba 1,53 percenta.
„Každé euro na obsluhu dlhu je euro, ktoré nikdy neuvidí žiadna cesta, stredná škola ani sociálne služby,“ reagoval Šimko.
Aj napriek týmto číslam všetkých osem krajov s veľkou rezervou splnilo zákonné kritérium, podľa ktorého dlhová služba nemá prekročiť 25 percent bežných príjmov. Celoslovensky sa tento ukazovateľ dokonca medziročne výrazne zlepšil.
Dlh nad priemerom
Celkový dlh Košického samosprávneho kraja dosiahol podľa údajov použitých v hodnotení 32,59 percenta bežných príjmov, zatiaľ čo priemer žúp bol približne 26,9 percenta. KSK tak patril medzi najzadlženejšie kraje. Dlh dokázali počas roka 2025 znížiť iba Trenčiansky a Trnavský kraj, v ostatných šiestich župách vzrástol. Žiadna však neprekročila zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 percent ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy na úrovni 50 percent.

Šimko kritiku súčasného vedenia kraja spája aj s vývojom nominálneho dlhu počas obdobia Rastislava Trnku.
„Od roku 2017, počas mandátu Rastislava Trnku, sa dlh kraja zvýšil z 37 miliónov eur v roku 2017 na plánovaných 123,5 miliónov eur v roku 2026. Za 9 rokov sa teda viac ako strojnásobil. Kraj nečerpá zmysluplne a dostatočne eurofondy, ale berie úvery. Míňa peniaze na zbytočnosti a realizácie robí predražene – ako napríklad cesty, v porovnaní s inými krajmi. To je cesta do priepasti, na ktorú upozorňujem dlhodobo. Je čas to zmeniť,“ povedal Šimko.
Údaj o plánovanom dlhu na rok 2026 ani Šimkove tvrdenia o eurofondoch či „predražených“ realizáciách nie sú súčasťou samotného hodnotenia INEKO; ide o tvrdenia kandidáta na predsedu kraja.
Župy zostali stabilné
Celkový obraz hospodárenia slovenských žúp pritom nie je podľa INEKO jednoznačne negatívny. Ich priemerné skóre finančného zdravia zostalo medziročne na hodnote 4,33 bodu. Je síce najnižšie od roku 2016, no zhoršovanie z predchádzajúcich rokov sa zastavilo. Zadlženie žúp mierne vzrástlo, zároveň však klesli náklady na obsluhu dlhu, zlepšila sa bilancia bežných účtov a znížili sa záväzky po lehote splatnosti.

Všetkých osem krajov zároveň skončilo v roku 2025 s prebytkom bežného účtu. Najvyšší vykázal Prešovský kraj s 10,6 percenta, nasledovali Bratislavský s 9,9 a Trenčiansky s 9,8 percenta. Najnižší prebytok mal Banskobystrický kraj – 4,9 percenta.
Hodnotenie INEKO je zostavené podľa vlastnej metodiky inštitútu a sleduje viacero ukazovateľov – celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a záväzky po lehote splatnosti. Najnovšie čísla tak ukazujú, že Košický kraj uzatvára hodnotený rok 2025 na poslednej priečke rebríčka finančného zdravia žúp, pričom ďalší vývoj jeho hospodárenia za rok 2026 sa v tomto hodnotení ešte neodráža.





















Najnovšie články
Viac stromov, moderné technológie a spolupráca so zahraničím. Toto sú priority kandidáta Jaroslava Hrivňaka
Pellegrini v New Yorku predstavil víziu Slovenska pre OSN, chce presadzovať diplomaciu, bezpečnosť a mierové riešenia
Nový múrik aj schodisko pri zastávke MHD: Mesto Humenné investuje do obnovy trhoviska takmer 30-tisíc eur
Európa musí bojovať za svoju budúcnosť, vyhlásila von der Leyenová. Čo odkázala odporcom európskej jednoty?
Britský veľvyslanec zavítal do Humenného. Okrem kaštieľa navštívil aj unikátne komunitné centrum
Polícia zadržala hollywoodske hviezdy na proteste proti Netanjahuovi. Diplomati medzitým odchádzali z jeho prejavu
Tridsaťjedenročný Ukrajinec údajne dobodal na smrť poľského kňaza, polícia ho zadržala na mieste činu
Maroš Sýkora: Opisuje realitu vojny na Ukrajine aj riziká humanitárnych misií… časť 1/2 – ROZHOVOR