Putin nechce ustúpiť. Rusko má pripravovať masívne útoky a do vojny môže poslať ďalších 400-tisíc mužov

Putin cíti slabosť Západu a môže vojnu ešte vyostriť. Podľa zdrojov z Kremľa sa obáva aj o vlastný život

Ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ neprejavuje ochotu ustúpiť od vojny na Ukrajine, hoci konflikt stojí Rusko čoraz viac a nervozita má narastať nielen medzi obyvateľmi, ale aj medzi ruskými elitami.

Podľa informácií magazínu The Economist sa Putin po týždňoch zvažovania priklonil k ďalšej eskalácii. Tá by nemusela znamenať iba intenzívnejšie útoky proti Ukrajine, ale aj tvrdšie represie v samotnom Rusku či rozšírenie hybridných operácií a sabotáží v Európe.

Prečítajte si aj:

‹›

Zapletalová skončila vo finále Diamantovej ligy tesne druhá: Posunula som sa na vyššiu úroveň, a preto som už nespokojná – VIDEO

Humenné sa môže učiť od najlepších. Jaroslav Hrivňak predstavil svoju víziu zahraničnej spolupráce

Gröhling tvrdí, že polícia odmietla vyšetrovať údajné ruské zasahovanie do volieb na Slovensku

Viem projekty nielen spustiť, ale aj dotiahnuť. Kandidátka na starostku Lackoviec predstavila svoje skúsenosti! Obec potrebuje ZMENU

Slovensko mení pravidlá: Na vodičský preukaz už potrebujete splniť túto POŽIADAVKU!

Putin nechce ustúpiť

Ruská armáda sa napriek dlhoročným bojom nedokázala dopracovať k rozhodujúcemu víťazstvu. Každý mesiac zároveň prichádza o tisíce vojakov. Dronové a raketové útoky spôsobujú Ukrajine rozsiahle škody, vojna však čoraz citeľnejšie zasahuje aj samotné Rusko.

Putin napriek tomu podľa The Economist nejaví známky ústupu. Naopak, môže hľadať spôsob, ako sa dostať zo súčasnej slepej uličky ďalším vyhrotením konfliktu.

Napätie zvyšujú aj udalosti v blízkosti hraníc NATO. Fínsko koncom augusta požiadalo o pomoc švédske lietadlá a vojnové lode pri monitorovaní hranice s Ruskom. Nemecko zase obvinilo Rusko z dronového útoku na letisko v Lipsku a Rumunsko oznámilo zničenie ruského námorného dronu smerujúceho k vrtnej plošine v jeho vodách.

Putin zároveň odmieta predstavu ukončenia vojny. Pred členmi strany Jednotné Rusko deklaroval, že vojenská operácia bude pokračovať a Rusko bude postupovať ďalej.

Zdroje z Kremľa hovoria o eskalácii

Zdroje blízke Kremľu podľa The Economist tvrdia, že Putin sa po niekoľkých týždňoch váhania zrejme rozhodol konflikt ďalej vystupňovať.

Jeden z dlhoročných spolupracovníkov ruského prezidenta tvrdí, že Putin mohol nedávnu návštevu šéfa americkej CIA Johna Ratcliffa v Moskve interpretovať ako prejav americkej slabosti. Podobným spôsobom mal vnímať aj návštevu vtedajšieho šéfa CIA Billa Burnsa v Moskve v roku 2021, ktorý ho varoval pred inváziou na Ukrajinu. O niekoľko mesiacov neskôr Rusko vojnu rozpútalo.

Podľa zdrojov citovaných The Economist zostáva jednou z hlavných Putinových motivácií udržanie vlastnej moci a v konečnom dôsledku aj osobnej bezpečnosti.

V Rusku narastá nervozita

Kremeľ má zároveň čeliť ďalšiemu problému – postupnému oslabovaniu podpory vojny medzi obyvateľmi.

Ukrajinské útoky dronmi na ruskú infraštruktúru a obmedzenia internetu narúšajú predstavu, že sa bežného života Rusov vojna výraznejšie netýka.

Podľa nezávislého centra Levada označuje 57 percent Rusov situáciu v krajine za „napätú“. Medzi dôvodmi spomínajú vojnu, obete, mobilizáciu, útoky dronov či nedostatok nádeje do budúcnosti.

Ešte horšia má byť podľa The Economist nálada medzi časťou ruských elít. Problémom už nemajú byť iba ekonomické dôsledky alebo nedostatok vojenských úspechov, ale aj samotná dĺžka konfliktu.

Obáva sa Putin o vlastný život?

Podľa jedného zo zdrojov môže ruský prezident považovať ukončenie vojny bez dosiahnutia aspoň minimálnych cieľov za osobné ohrozenie.

Za takýto minimálny cieľ má považovať ovládnutie celého Donbasu. The Economist s odvolaním sa na zasvätený zdroj uvádza, že Putin mal počas vojny svojim spolupracovníkom povedať, že v prípade neúspechu ho „povesia“.

Takéto tvrdenie však pochádza z anonymného zdroja a nemožno ho nezávisle overiť.

Hrozia sabotáže aj v Európe?

Jedným zo scenárov ďalšej eskalácie môže byť intenzívnejšia hybridná vojna proti krajinám podporujúcim Ukrajinu.

Rusko by sa podľa The Economist mohlo viac sústrediť na zásobovacie trasy vedúce z Európy na Ukrajinu. Západné spravodajské služby sa majú obávať aj možných útokov alebo sabotáží proti európskym továrňam vyrábajúcim materiál využívaný Ukrajinou vo vojne.

Zároveň však podľa týchto hodnotení Putin pravdepodobne nechce otvorenú vojenskú konfrontáciu s NATO.

Na samotnej Ukrajine by eskalácia znamenala najmä zosilnenie súčasných ruských operácií. Moskva má pripravovať rozsiahle útoky proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre s cieľom zvýšiť tlak na krajinu počas zimy.

Ruské zdroje zároveň hovoria o možnosti nasadenia až 400-tisíc ďalších mužov. Nových vojakov by mohli získavať aj prostredníctvom tlaku regionálnych úradov.

Ďalším krokom môže byť sprísnenie represií voči údajným „vnútorným nepriateľom“ v Rusku. Podľa The Economist by však ani ďalšia eskalácia nevyriešila základné problémy Moskvy. Naopak, mohla by priniesť ešte väčšie utrpenie a zvýšiť nestabilitu v Rusku aj za jeho hranicami.

ZDROJ: PRIMACNN