Miroslav Nemec (Humenné):
„Chalani si zmerali sily s ligistom, pocítili a vedia, o čom taký zápas je. Teším sa, aký výkon sme predviedli, zvedavý som, aké čísla budú po zápase… V prestávke sme nabádali, že súper vystrieda, dali hneď dvoch ligových hráčov. Mrzí ma prvý inkasovaný gól, keď sme boli veľmi rozťahaní. Penalta stav otočila, ale som rád, že sme bojovali až do konca, k rozstrelu sme nemali ďaleko. Kondične sme dobrí, vedel som, že môžeme dostať súpera do úzkych – oni stavali dobrých hráčov hore, my sme ich sťahovali z trávnika dolu (smiech). Chlapci zistili, že môžu hrať aj s takýmto súperom. Emócie? Keď prídete do Humenného, tu sa nehrá v rukavičkách. Chceli sme ukázať, v čom sme silní, hráči predviedli aj morálnu silu.“
Štefan Markulík (Podbrezová)
„Prvý polčas absolútne v našej réžii, ale z jedinej domácej šance či zakončenia sme inkasovali. Mužstvo som pripravoval, že v Humennom sa hrá vždy ťažko, je tu pravé východniarske prostredie. Pred štyrmi rokmi sme tu prehrali úvodné druholigové kolo 0:1, takže bezstarostný zápas nás nečakal. V prvom polčase mi chýbal z našej strany väčší ťah na bránu, musel som spraviť polčasové zmeny. Vývoj sme otočili, šance boli pred gólmi i po nich, mohli a mali sme zápas zatvoriť tretím gólom, ale nestalo sa. Chvíľami sme boli poplašení, prišli fauly, aj väčšia emócia, zrazu bol zápas rozkúskovaný a akoby nám utekal pod nohami. Musíme hrať rovnako za akéhokoľvek stavu.“
ZDROJ:Humenné MsÚ, www.humenne.sk
