Po Megi zostal manžel Šimon, ktorý stál po jej boku v zdraví aj chorobe – „s vlasmi aj bez vlasov… až do poslednej sekundy“. V posledných mesiacoch však kvôli starostlivosti o ňu nemohol pracovať, a teraz ho čakajú mnohé povinnosti – od platenia nájmu, cez škôlku až po krúžky pre deti.
Pre Pavla bola Megi nielen sestrou, ale aj najlepším priateľom. V odkaze do neba napísal:
„Ďakujem, že som mohol byť tvojím bratom… tak sa tam hore maj, anjelik. Miloval som tvoj smiech, najmä keď som ťa rozosmial, aj keď sa často končil slzami. Teraz mi slzy stekajú po klávesnici… Neviem, čo tu budem bez teba robiť. Bola si svetlom v tomto svete… A čo tvoje krásne deti? Tie už objať nemôžeš… Budem to robiť za teba. Sľubujem. Tvoj Paja Taja.“
Rodina teraz čelí ťažkému obdobiu, v ktorom sa snaží nájsť silu a oporu, aby spolu zvládli život bez Megi a poskytli jej deťom lásku, ktorú im mama už nemôže dať.
