Mlčanie o skrytej hrozbe
Desaťročia sa o kontaminácii nehovorilo – a o tajnej teplárni vôbec. Chemko predstavovalo zdroj obživy pre tisíce rodín, ekológia bola druhoradá. O tajnej teplárni sa oficiálne nedozvedeli až do roku 2020 – takmer štyridsať rokov po ukončení výroby! Až vtedy kontrolóri oficiálne „objavili“ to, čo sa skrývalo v lesných útrobách.
Roky sľubov
Takmer každá vláda sľubovala definitívne vyriešenie problému PCB odpadov v Strážskom. Realita však vyzerala inak – odviezlo sa zopár sudov a na tom veci skončili. Mesiac pred parlamentnými voľbami (23. januára 2020) vtedajšia ministerka vnútra Denisa Saková vyhlásila mimoriadnu situáciu v Prešovskom a Košickom kraji. Ministerstvo vnútra poverilo riešením tejto ekologickej katastrofy a požiadalo o spoluprácu Slovenskú technickú univerzitu. S reálnym odstraňovaním environmentálnej záťaže sa začalo až v novembri 2021.
Prvé konkrétne kroky
Ako najväčší problém sa ukázala bývala ošipáreň, v ktorej našli desiatky sudov, pričom samotná budova mala problémy so statikou. Hasiči z nej vyniesli 150 ton PCB látok. V januári 2022 minister vnútra Roman Mikulec vyhlásil prípravu ďalšej etapy sanácie v lokalite Prameň: „Naším cieľom je zistiť prítomnosť nebezpečných látok s obsahom PCB zakopaných v tejto lokalite.“
Veľké množstvo sudov je však stále zakopaných aj v areáli Chemko Strážske Pri ich odstraňovaní bude potrebné vyčistiť kontaminovanú pôdu, čo je zdĺhavý a nákladný proces s miliónovými nákladmi.
Pokračujúca kontaminácia a pomalé tempo
Aj v roku 2020, desaťročia po ukončení výroby, situácia zostávala kritická. Minister životného prostredia Ján Budaj v auguste 2020 odhalil šokujúce fakty: „Prevádzkovateľ čistiarne odpadových vôd v rozpore so zákonom naďalej vypúšťa do envirozáťaží nové envirozáťaže, napriek tomu, že okolie je už kontaminované viac než dosť.“ Mimochodom, majiteľ tejto momentálne zatvorenej čističky usiluje o jej opätovné otvorenie, ako tvrdí náš zdroj.
Kontaminovanú vodu, ktorá vyteká z areálu fabriky, pritom bude nutné prečisťovať niekoľko rokov. Koncom roku 2021 sa Košický samosprávny kraj obrátil na Európsku úniu so žiadosťou o financovanie projektu na odstránenie PCB s rozpočtom 4,6 milióna eur.
Pikantnosť celej situácie spočíva v tom, že uloženie stoviek ton toxických PCB látok v areáli bývalého Chemka nebolo oficiálne potvrdené celé desaťročia. Štátne orgány sa o existencii týchto odpadov dozvedeli až po tom, ako spoločnosť išla do likvidácie a areál bol podrobený kontrole. Skorodované sudy s nebezpečným odpadom našiel začiatkom roku 2019 dokonca aj majiteľ susedných pozemkov – poukazuje to na rozsah kontaminácie, ktorá presahuje hranice priemyselného areálu.
Tajomná tepláreň v lese
Medzi najzáhadnejšie aspekty celej situácie patrí päťposchodová budova bývalej teplárne skrytá v lesoch. Táto stavba mala byť navrhnutá tak, aby zostala nepovšimnutá – komíny vraj viedli 250-metrovým tunelom, čím sa zamaskovala skutočná poloha zariadenia.
V roku 2020 sa v tejto lokalite nachádzali stovky sudov obsahujúcich PCB látky, mnohé z nich v dezolátnom stave s únikmi nebezpečného obsahu, čo zdokumentoval vo svoje prednáške doc. Štibrány.
Systémové zlyhanie
PCB látky majú zradné a toxické vlastnosti – sú bez zápachu, takmer nerozložiteľné a akumulujú sa v tukových tkanivách. Ich smrtiace účinky sa môžu prejaviť až po rokoch či desiatkach rokov. Prvé varovné signály vedci zaznamenali už v roku 1936, ale masívna produkcia pokračovala až do 70. rokov minulého storočia.
Švédsky vedec Soren Jensen v roku 1966 ako prvý dokázal prítomnosť PCB ako hlavných kontaminantov v ekosystéme Baltského mora, čo spustilo postupný proces zákazu výroby týchto látok po celom svete.
Nové sľuby
Chemička v Strážskom funguje aj v súčasnosti ako Chemko Slovakia pod vedením veľkopodnikateľa Mária Hoffmanna. Koncom roku 2021 však ohlásila hromadné prepúšťanie – o prácu malo prísť 75 zamestnancov.
V januári 2025 sa situácia ohľadom nebezpečného zamorenia dostala opäť do médií. Minister životného prostredia Tomáš Taraba oznámil začiatok odvozu 150 ton PCB látok do spaľovne vo Viedni. „Je to obrovský míľnik,“ zhodnotil minister s tým, že z areálu vyrazí 35 kamiónov s policajnou eskortou. Prvá fáza má trvať 365 dní a stojí 570-tisíc eur. Druhá etapa má riešiť približne päťtisíc sudov, ale závisí od verejného obstarávania a ďalších faktorov.
Nevyriešené otázky
Najsmutnejšie je, že vinník zostal nepotrestaný. „Tí, ktorí to kedysi spôsobili, už neexistujú, a ich právni nasledovníci sa k tomu viac-menej nehlásia,“ upozornil Štibrány s tým, že podľa zákona mali ekologickú záťaž riešiť. A stále tu zostávajú kľúčové nevyriešené problémy. Napríklad tajná tepláreň, odkalisko Poša, dekontaminácia pôdy, približne 1500 ton ďalšieho odpadu.
Každá vláda príde s „míľnikmi“ a „prelomovými“ riešeniami. Za vlády Hegera sa v roku 2021 odstránilo 150 ton z ošipárne. Teraz Taraba odstráni ďalších 150 ton. Budúca vláda pravdepodobne odstráni ďalších 150 ton.
Prípad Strážskeho predstavuje tragické zlyhanie na všetkých úrovniach. Za posledných takmer päť desaťročí sa problém riešil po častiach – 150 ton tu, zopár sudov tam. Medzitým toxické látky pokračujú v kontaminácii pôdy, vody a ovzdušia.
Viac ako 25 000 obyvateľov „trojuholníka smrti“ tak stále čaká na nápravu.
„Táto budova bola mimoriadne pevne postavená, betónom sa vôbec nešetrilo. Strop je zarastený stromami a strop má hrúbku 1 meter železobetónu. Tunel je desať metrov vysoký a osem metrov široký a sedemdesiat metrov dlhý,“ uviedol Štibráni. „S hrôzou sme zistili, že sú tam stovky, možno tisícky sudov, ktoré sú poukladané na hromade. Podľa mňa sú navozené z ošípárne do teplárne,“ povedal Štibráni
Obrovské množstvo sudov, ktoré tam teraz čakajú, čiastočne skorodované. Na sudoch niektorých nápisy naznačovali, že nie sú tam len sudy z destilačných zvyškov, ako uviedol Štibráni.
Bývalý pracovník podniku Chemko Strážske Jaroslav Giláni uviedol: „Počas trvania výroby sa vyrobilo a vyviezlo približne 7-tisíc ton Deloru. Zvyšky, ktoré pri výrobe vznikli sa zlievali do plechových sudov po karbide a po istom čase vyviezli pre poriadok vo výrobe do lesa. Podľa mojich výpočtov to mohlo byť okolo 600 ton.“
Zdroj: Redakcia HUMENČAN.SK. Zdroj foto: archív
