Niektoré príbehy nám pripomenú, aká krehká a zároveň silná môže byť ľudská duša. Príbeh Aničky Slováčkovej, mladej umelkyne, ktorá zomrela vo veku 29 rokov, patrí medzi tie, ktoré sa dotknú srdca a zanechajú v ňom stopu.
Vo chvíľach, keď by mal život len začínať, čelila vážnej chorobe s neobyčajnou silou, pokorou a vnútorným pokojom. Jej odvaha inšpirovala mnohých.
Ticho, pokoj a duchovná sila
V posledných hodinách svojho života sa Anička obrátila na kňaza Jiřího Veitha, dlhoročného rodinného priateľa, s prosbou o duchovnú službu. „Zavolala mi sama. Poprosila, či môžem prísť v piatok o tretej popoludní,“ spomína kňaz.
Napriek fyzickému vyčerpaniu a neustálej potrebe kyslíka bola podľa jeho slov duševne jasná, prítomná a sústredená. „Boli sme v miestnosti len my dvaja. Bola to veľmi osobná, tichá chvíľa.“
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
Pages: 1 2
