Spoločne prešli všetkými sviatosťami – od spovede, cez sväté prijímanie až po pomazanie chorých. V tejto intímnej chvíli Anička zašepkala:
„Jiří, celé telo ma bolí…“
Boli to slová bolesti, no nie rezignácie. Kňaz potvrdil, že ani raz nevyslovila otázku „Prečo práve ja?“ Jej postoj k utrpeniu bol výnimočný – tichý, prijímajúci a plný pokoja.
Svetlo aj v najtemnejšej chvíli
Anička Slováčková nebola len talentovanou speváčkou a herečkou. Bola človekom s hlbokou dušou, ktorá dokázala myslieť na druhých aj vtedy, keď sama trpela. „Bola čistá duša,“ povedal kňaz. „Myslela viac na iných než na seba. Takto sa nesie kríž.“
Ich priateľstvo presahovalo hranice formálnych stretnutí. Zostali v kontakte aj prostredníctvom správ, ktoré si Jiří Veith uchová ako vzácne spomienky.
Symbol viery, lásky a odvahy
Anička odišla zmierená, obklopená ľuďmi, ktorých milovala. Jej pokoj v posledných chvíľach života a jej prístup k smrti boli svedectvom hlbokej viery a vnútornej sily.
Zanechala po sebe odkaz – nie len v piesňach a hereckých úlohách, ale predovšetkým v tom, ako žila a ako odišla.
Anička Slováčková zostáva v pamäti ako symbol tichej odvahy, čistého srdca a živej nádeje.
ZDROJ: Kňaz prezradil, aké boli Aničkine († 29) posledné slová. Dojímavé slová, ktoré trhajú srdce
