Nárečie v Humennom: Prepojenie Zemplínskeho a Sotáckeho Nárečia
Humenné, mesto na severovýchode Slovenska, leží v srdci regiónu Zemplín, ktorý je známy svojimi jedinečnými nárečiami. V Humennom sa hovorí predovšetkým dvomi nárečiami: zemplínskym a sotáckym. Tieto nárečia odrážajú bohatú históriu regiónu a jeho kultúrne dedičstvo, pričom sú stále živé aj v súčasnosti.
Historický vývoj nárečí v Humennom
Nárečia na Slovensku vznikali v dôsledku geografických, historických a sociálnych faktorov. Zemplínske nárečie patrí medzi východoslovenské nárečia a je charakteristické pre oblasť Zemplína. Toto nárečie sa vyvíjalo v prostredí, kde sa miešali vplyvy slovenského, maďarského, ukrajinského a poľského jazyka.
Sotácke nárečie je špecifické pre oblasť pri rieke Torysa, no vplyv tohto nárečia sa rozšíril aj do okolitých oblastí vrátane Humenného. Sotácke nárečie je známe svojimi archaickými jazykovými prvkami, ktoré sú prepojené so staroslovenskými koreňmi.
Charakteristika zemplínskeho nárečia
Zemplínske nárečie má niekoľko charakteristických čŕt. Významné sú napríklad dlhé samohlásky, osobitná výslovnosť niektorých spoluhlások a špecifická slovná zásoba. Príkladmi sú:
- „šicko“ (všetko)
- „šumny“ (pekný)
- „kamoška“ (priateľka)
- „harčovať“ (rozprávať)
- „bažanta“ (bažant, ale v nárečí môže znamenať aj niečo komplikované alebo chaotické)
Zemplínske nárečie má taktiež svoje gramatické zvláštnosti, napríklad v používaní určitých slovies a ich časovaní, ktoré sa líši od spisovnej slovenčiny.
Charakteristika sotáckeho nárečia
Sotácke nárečie je známe svojimi archaickými prvkami a zmenami vo výslovnosti. Niektoré príklady typických sotáckych slov sú:
- „vajcisko“ (vajce)
- „kurizla“ (veľmi tenká alebo slabá osoba)
- „šmekni“ (pozri sa)
- „pašivanka“ (sklenka na pálenku)
- „mamula“ (staršia žena, matka)
V sotáckom nárečí sa často využívajú tvrdšie spoluhlásky, ktoré sú typické pre staroslovanský jazykový substrát.
Súčasné použitie nárečí v Humennom
Dnes sa nárečia v Humennom používajú prevažne medzi staršími generáciami, ale vďaka kultúrnym tradíciám a rodinným väzbám sú stále živé aj medzi mladšími obyvateľmi. Nárečové slová sa často miešajú so spisovnou slovenčinou, čo vytvára jedinečný jazykový prejav.
Nárečie tiež zohráva dôležitú úlohu v miestnej kultúre, či už v ľudovej hudbe, poézii alebo každodennom živote. Napriek tomu, že vplyv globalizácie a štandardizácie jazyka postupne narúša používanie nárečí, mnoho obyvateľov Humenného si stále udržuje svoje jazykové dedičstvo.
Znáte tieto slová?
Pýtali sme sa miestnych obyvateľov, či poznajú význam niektorých nárečových slov. Napríklad:
- „Šicko“ (všetko): Väčšina respondentov poznala toto slovo a jeho význam, aj keď ho bežne nepoužívajú.
- „Šumny“ (pekný): Slovo je stále známe, najmä medzi staršími obyvateľmi.
- „Harčovať“ (rozprávať): Slovo je známe, no dnes sa skôr používa „rozprávať“.
- „Kurizla“ (veľmi tenká alebo slabá osoba): Toto slovo poznalo len veľmi málo respondentov, čo poukazuje na jeho zriedkavé používanie.
Záver
Nárečie v Humennom predstavuje významný prvok kultúrnej identity miestnych obyvateľov. Zemplínske a sotácke nárečie odrážajú bohatú históriu a tradície regiónu, ktoré sú stále živé aj v dnešnej dobe. Napriek tomu, že používanie nárečových slov môže byť u mladších generácií na ústupe, tieto nárečia sú stále dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Humenného a okolia. Zachovanie a dokumentovanie týchto jazykových prvkov je kľúčové pre udržanie tejto jedinečnej časti slovenskej kultúry.
Autor: Jozef Kašo
