Dnes, 26. augusta 2024, si pripomíname už 16 rokov od smrti jednej z najväčších osobností slovenského herectva – Michala Dočolomanského. Bol to človek, ktorého talent pre herectvo, spev a komédiu uchvátil celé generácie Slovákov. Jeho charizma, hlboký hlas a nezameniteľná energia ho predurčili na to, aby sa stal jedným z najobľúbenejších hercov nielen v divadle, ale aj na filmovom plátne.
Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v obci Nedeca, ktorá v tom čase patrila Slovensku, no dnes sa nachádza na území Poľska. Dočolomanský vyrastal v multikultúrnom prostredí, nakoľko jeho otec Rudolf, učiteľ, sa oženil s Rumunkou Floriannou, ktorá bola od neho mladšia o šestnásť rokov. Michal bol jedným z desiatich detí, a hoci rodina zažívala rôzne presuny kvôli otcovmu povolaniu, nakoniec sa usadili vo Svätom Jure, kde Michal začal svoju hereckú dráhu v miestnom ochotníckom divadle.
Pôvodne vyučený automechanik, Michal však už od mladosti inklinoval k umeniu. Po štúdiu herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 1964 začal svoju dlhoročnú kariéru ako člen činohry Slovenského národného divadla. Jeho hviezda začala stúpať veľmi rýchlo a stal sa nezameniteľným prvkom slovenského hereckého sveta.
Michal Dočolomanský sa preslávil v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, ako sú legendárny Sváko Ragan (1976), Jedenáste prikázanie (1977) či Horská služba (1998). Jeho talent sa však neobmedzoval len na film a televíziu. V divadle žiaril v inscenácii „Na skle maľované“, kde od roku 1974 až do roku 2002 stvárňoval titulnú postavu Jánošíka v neobyčajne populárnej hre, ktorá sa dočkala až 642 repríz. Pre slovenských divákov bol však nezabudnuteľný aj ako hlas všetkých postáv poľského večerníčka Macko Uško, čo len podčiarkuje jeho všestrannosť ako umelca.
Za svoju prácu bol Michal ocenený mnohými vyznamenaniami. V roku 1982 získal titul Zaslúžilý umelec, čo je dôkazom jeho mimoriadneho prínosu pre slovenskú kultúru. V roku 2007 mu bol udelený Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za jeho výnimočné zásluhy o rozvoj Slovenska a šírenie dobrého mena krajiny v zahraničí. O tri roky neskôr, in memoriam, mu bola odhalená pamätná tabuľa na rodnom dome v Nedeci.
Dočolomanského herecký talent si cenili nielen jeho kolegovia a režiséri, ale najmä diváci, ktorí ho milovali pre jeho ľudskosť, humor a schopnosť priviesť každú postavu k životu. Jeho život sa však predčasne skončil 26. augusta 2008, keď podľahol rakovine pľúc vo veku 66 rokov. Zomrel v bratislavskej Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Ružinove, no jeho odkaz naďalej žije.
Michal Dočolomanský bol viac než len herec – bol symbolom slovenskej kultúry, ktorý inšpiroval a dodnes inšpiruje ďalšie generácie hercov a umelcov. V roku 2019 bol dokonca zaradený na 33. miesto v ankete Najväčší Slovák, čo len potvrdzuje, aké hlboké stopy zanechal v srdciach slovenského národa.
Jeho pamäť zostáva živá nielen v kultúrnych dejinách Slovenska, ale aj v pamäti tých, ktorí mali šťastie ho osobne spoznať alebo vidieť jeho dielo na vlastné oči.
Zdroj: Wikipédia. Zdroj foto: Facebook M.D.
