Asterix z Humenného: Od pokreslených stien k umeleckému podpisu na betóne mesta
Vihorlatská knižnica v Humennom ani počas letných prázdnin nezaháľa a v rámci projektu Knihovanie 2025 prináša obyvateľom mesta zaujímavé stretnutia s ľuďmi, ktorých tvorba zasahuje ďaleko za hranice regiónu. Tentoraz padla voľba na výnimočného Humenčana, ktorý je pre miestnych známy skôr pod svojou umeleckou prezývkou Asterix. Jeho meno je úzko späté s graffiti, streetartom a výraznou výtvarnou identitou verejných priestorov v Humennom, no aj za jeho hranicami.
Umenie ako detská prirodzenosť
Tomáš Orlej – civilné meno človeka ukrývajúceho sa za „writerom“ Asterixom – spomína, že jeho umelecké smerovanie začalo skôr intuitívne než plánovane. „Začal som v ranom veku, doma si pamätajú pokreslené steny. V základnej škole sme s kamarátom maľovali smiešne veci, aby sme si skrátili čas na vyučovaní,“ hovorí s úsmevom. Ako mnoho pouličných umelcov, aj on prešiel vývojom od neorganizovaných čarbaníc až po výtvarné diela s jasným zámerom, štýlom a odkazom.
Podporu a motiváciu dostal od spolužiaka zo strednej školy v Košiciach, ktorý v ňom rozpoznal talent. Zároveň absolvoval niekoľko hodín u akademického maliara Igora Hanáka, ktorý mu ukázal základy klasického maliarstva – miešanie farieb, prácu so svetlom a kompozíciou. Hoci sa nakoniec nerozhodol pre formálne umelecké vzdelanie, výtvarné cítenie v ňom ostalo a ďalej sa rozvíjalo vlastným tempom.
Prvý sprej, prvá stena – začiatky legálneho streetartu v Humennom
Spomienka na prvý sprej je v jeho pamäti stále živá: „Bol svetlomodrý. Vtedy som ešte ani netušil, kam ma to všetko zavedie.“ Streetart v tom čase nebol vnímaný pozitívne. Často sa spájal s vandalizmom, anonymitou a vizuálnym znečistením. Asterix sa však rozhodol ísť inou cestou – cestou zodpovedného, estetického a legálneho umenia v mestskom priestore.
Patrí medzi hlavných iniciátorov legálnej graffiti steny v Humennom, ktorá sa tiahne popri Laborci pri priemyselnom parku. Vďaka jeho úsiliu a spolupráci s mestom vznikol priestor, kde sa môžu realizovať umelci bez toho, aby porušovali zákon. Výsledkom je živé, farebné pásmo tvorby, ktoré sa pravidelne obmieňa a zároveň spája komunitu.
