Život sa niekedy zmení v jedinom okamihu. Strata dieťaťa patrí medzi rany, ktoré sa nikdy celkom nezahoja. Niektorí rodičia hľadajú spôsob, ako s bolesťou žiť, iní strácajú silu pokračovať. Ak sa nešťastie stane priamo v prostredí, ktoré bolo kedysi plné radosti, každý deň sa stáva bolestivou pripomienkou minulosti.
Takýto krutý údel postihol aj manželov z Dačovho Lomu.
Ich dvaja malí synovia — Paťko (†7) a Kubko (†5) — zahynuli v jazierku len pár metrov od ich domu. Od tej chvíle sa ich svet obrátil naruby. Miesto, kde prežívali šťastné chvíle, sa zmenilo na priestor neznesiteľného smútku. Každý kút, každé okno pripomínalo ich deti. Mariana, matka chlapcov, nedokázala spať, sústrediť sa, žiť bežný život. Strata bola všadeprítomná.
Nakoniec sa rozhodli pre zásadný krok — opustili svoj domov a začali hľadať nový začiatok.
Ich príbeh je o hlbokej bolesti, ale aj o snahách znovu sa nadýchnuť a ísť ďalej. Hoci ich smútok neutícha, kvôli svojim ďalším deťom sa pokúšajú nájsť silu žiť.
Ako prebiehalo ich sťahovanie? A čo presne sa v ten osudný deň stalo?
Rodina opustila domov: Jazero pri dome im navždy pripomína synov
Manželia Mariana a Lukáš stratili vo februári svojich synov Paťka a Kubka. Chlapci sa utopili v jazierku neďaleko ich domu. Od tej tragédie prešli tri mesiace, no rana v ich srdciach zostáva.
Krátko po pohrebe sa rozhodli domov opustiť. „Mariana tam nedokázala zostať, nedokázala spať, na nič sa sústrediť. Neustále hľadela k jazierku, kde sa to stalo. Odchod bol nevyhnutný,“ povedala Simona, sestra otca chlapcov.
