Muž, ktorému Humenné vďačí za veľa. Posledného grófa si mesto pripomenulo pri 80. výročí jeho úmrtia. Kto to bol a čo spravil pre HUMENÉ?

SÁNDOR ANDRÁSSY, posledný gróf zomrel pred 80 rokmi. HUMENNÉ MU VĎAČÍ ZA VEĽA

Spomienkové stretnutie na nádvorí kaštieľa zorganizoval 21. júla humenský Csemadok, ktorým pripomenuli, že pred 80 rokmi zomrel Sándor Andrássy, posledný majiteľ kaštieľa, perly mesta, dnes sídla Vihorlatského mú­zea.

Prečítajte si aj:

‹›

Nezávislé médiá potvrdili mená viac ako 248-tisíc ruských vojakov zabitých na Ukrajine

Gašpar očakáva Tarabov koniec na ministerstve, odvolávanie by mohlo vyvrcholiť koncom septembra

Padel za vyše pol milióna: ÚVO preveruje zákazku, starosta Sídliska KVP mlčí

Trumpova obchodná vojna tlačí Ottawu bližšie k Európskej únii

Danko prehovoril o Tarabovi, Kuffovi aj Machalovi. Klub Slovenskej národnej strany je podľa neho stabilný

Gróf Sándor Alfréd Viktor László Albert Károly Alajos Walburga Fidél Andrássy sa narodil 19. júna 1863 rodičom Leontíne Wenckheim a Aladárovi Andrássyovym. Študoval právo na budapeštianskej univerzite, cestoval po Francúzsku a Anglicku, po návrate sa venoval politickej kariére. Ako poslanec od roku 1892 – 1916 zastupoval v parlamente obvod Humenné, a až do roku 1944 bol členom hornej komory parlamentu. Bol tajným radcom kráľa. Oženil sa s Máriou Esterházy z Galantskej vetvy tohto významného šľachtického rodu. Všetky ich deti sa narodili vo Veľatoch: Aladár (1890 – 1895), Imre (1891 – 1985), Mihály (1893 – 1990) a Margit (1902 – 1984).
Žili životným štýlom vtedajšej aristokracie – spoločensky v Budapešti, hospodársky na vidieku. Gróf Sándor patril k 20 najväčším vlastníkom pôdy vtedajšieho Uhorska a k Humennému si zachovával silné väzby, a to nielen hospodárske. Prejavilo sa to aj v tom, že keď Kudlovce zasiahol požiar a mnohé domy vyhoreli, zorganizoval v okruhu svojich známych zbierku na pomoc Kudlovčanom a za ich prácu na obnove dobre zaplatil. Traduje sa, že keď prišiel z Budapešti, prvé na čo sa opýtal lesného hospodára bolo, že či vdovy majú dostatok dreva na zimu. Obhospodaroval v tom čase v okolí Humenného 10 tisíc hektárov lesa, rád poľoval a pozýval hostí na poľovačky na Hubkovú.
Bol dobrým hospodárom, o čom svedčí, že predsedal Zemplínskemu spolku gazdov a aj Vodohospodráskej spoločnosti.

Do Humenného priviezol prvý automobil, a podľa rozprávania Dr. Ivany Strakošovej, svojou jazdou vydesil obyvateľov, lebo husi a kačky mu nestačili uskakovať z cesty. A keď sa automobil pokazil, dal zapriahnuť a koňmi odtiahli auto na stanicu, kde ho naložili na vlak. Jeho záľuba v automobilizme viedla v roku 1906 k založeniu Kráľovského uhorského automobilového klubu, ktorému predsedal do roku 1944. Svojim automobilom v čase veľkých manévrov priviezol do Humenného a vozil po okolí následníka cisára Františka Ferdinanda a členov generálneho štábu. V čase 1. svetovej vojny založil a velil dobrovoľnému automobilovému zboru. Bojoval na ruskom aj talianskom fronte a polovicu kaštieľa uvoľnil pre Červený kríž, ktorý v ňom zriadil lazaret. Humenné mu vďačí za prvú elektráreň, osvetlenie ulíc aj domácností. Vybudoval aj liehovar, v ktorom sa zužitkovali v okolí vypestované zemiaky.
Ďalšie prvenstvo sa mu pripisujú aj v lyžiarskom športe, keď v roku 1878 z nórskeho Hammerfestu priviezol prvé lyže do Uhorska. So synmi sa venoval aj letectvu. Povojnové rozdelenie prinieslo súmrak na tunajšie panstvá grófa Sándora a voči jeho synovi Imrichovi sa začal mediálny lynč. Už v medzivojnovom čase písali noviny o zámere kaštieľ predať mestu a zriadiť v ňom niečo vhodné. Nakoniec oba kaštiele – v Humennom aj vo Veľatoch – vyhoreli. Gróf sa do Humenného po 2. sv. vojne už nevrátil. Zomrel v Budapešti 20. júla 1946.
Od roku 1974 je sídli v kaštieli Vihorlatské múzeum.

Foto: Marián Škuba / Mesto Humenné

autor: Anna Šimkuličová