Voňavé rána v Ilave už nebudú také ako predtým. Po tridsiatich rokoch sa z okraja mesta vytráca vôňa čerstvo upečeného chleba, ktorý roky symbolizoval poctivosť, tradíciu a rodinné hodnoty. Pekáreň IMEX, ktorú v 90. rokoch založil Milan Ižvolt, ukončila svoju činnosť. Stala sa tak ďalšou obeťou ekonomických otrasov, ktoré v posledných rokoch doliehajú najmä na malých podnikateľov.
Začalo to snom, skončilo tvrdou realitou
Pekáreň vznikla v období, keď sa Slovensko ešte len spamätávalo z transformácie hospodárstva. Milan Ižvolt mal v rukách remeslo, chuť pracovať a sen o vlastnej pekárni. Postavil si pec, začal piecť chlieb podľa tradičných receptúr a za krátky čas si získal srdcia zákazníkov nielen z Ilavy, ale aj z okolitých obcí. Ich kváskový chlieb bez konzervantov sa stal synonymom kvality. „Robili sme to pre ľudí. A keď prišli a povedali, že taký chlieb už nikde nenájdu, to bolo najviac,“ spomína Ižvolt.
IMEX bola typickým príkladom rodinného podniku. Keď sa Milan rozhodol odovzdať štafetu ďalšej generácii, prevzala vedenie jeho dcéra Dagmara Felis. Vstupovala do toho s nadšením, odhodlaná pokračovať v rodinnej tradícii. Namiesto rozvoja však prišli tvrdé údery – nárast cien energií, rastúce náklady na mzdy, inflácia a nové legislatívne opatrenia, ktoré ešte viac skomplikovali situáciu.
Energie štyrikrát drahšie, náklady neúnosné
„Energie išli hore štyrikrát. Z pôvodnej faktúry za plyn 800 eur sa stala suma 2 400 eur mesačne. Elektrina takisto zdražela. Mzdy sme zvyšovali, suroviny išli hore, a keď sa k tomu pridala ešte transakčná daň, dostali sme sa do bodu, že sme boli v mínuse 3 000 eur mesačne,“ vysvetľuje Felis.
Štátna transakčná daň sa premietla dokonca aj do nákupu múky. „Z každej faktúry za múku za 2 500 eur sme ešte museli odviesť daň. A to už nie je symbolické, to je rana,“ dodáva. Najviac ju však bolí postoj systému k malým firmám: „Chýba rovnaký meter. Reťazce predávajú náš výrobok za trojnásobnú cenu, a nikto to nerieši. To nie je fér.“
