Už viac než týždeň žije rodina Ivety Mikulkovej z Komjatnej pri Ružomberku v neistote, strachu a bezmocnosti. O 49-ročnej žene niet od piatka 4. apríla žiadnych správ. Odišla z domu s jednoduchým cieľom – vybaviť úradné záležitosti v Ružomberku. Do cieľa sa podľa všetkého dostala. No od toho momentu sa po nej zľahla zem.
Telefón stále zvoní. Ale nikto ho nezdvihne.
Najväčšou záhadou pre príbuzných zostáva Ivetin mobil. Zariadenie je aktívne, doteraz sa nevyplo. Zvoní, ale nik ho nezdvíha. Rodina skúša volať opakovane, dokonca z rôznych čísel. Márne. „Máme pocit, že ho niekto stále nabíja. Inak by už dávno prestal fungovať,“ hovorí s obavou v hlase dcéra Nikola.
Tá spolu so starou mamou prežíva najťažšie dni svojho života. Nevedia, čo si myslieť. Iveta nikdy predtým nezmizla bez stopy. Občas si síce vypila, ale vždy sa vrátila domov. Tentoraz je všetko iné – desivejšie, tichšie.
Posledná známa stopa: daňový úrad v Ružomberku
Iveta naposledy kontaktovala svoju rodinu v piatok ráno. Nastúpila na autobus smerom do Ružomberka, kde plánovala navštíviť daňový úrad. Svedkovia potvrdili, že sa tam aj skutočne dostavila. Odvtedy je však nezvestná. Žiadne ďalšie svedectvá, žiadne záznamy, žiadna aktivita. Len telefón, ktorý stále zvoní a prináša nádej aj bolesť súčasne.
