Dědeček vo väzení udržiava aj svoju kondíciu. „Často cvičí a presviedča ostatných, aby cvičili s ním,“ prezradil Tomáš.
Vina a zmierenie
Podľa Tomáša má Dědeček zmiešané pocity zo svojej viny. Často spomínal tragédiu, ktorá sa stala na Zochovej ulici. „Keď mi o tom hovoril, prebehol mi mráz po chrbte. Sám si nevie vysvetliť, ako k tomu došlo,“ uviedol.
Vzťahy s ostatnými väzňami mal spočiatku napäté, ale postupne si získal ich rešpekt a sympatie. „Jasné, že nikto neschvaľoval, čo sa stalo, ale nakoniec si ho obľúbili,“ dodal Tomáš.
Na otázku, čo plánuje po prepustení, Dědeček odpovedal: „Čo ja už môžem plánovať?“ Napriek tragédii je v ňom podľa Tomáša stále snaha ukázať pozitívnu stránku. „Dušan, urobil si hroznú vec. Ale ľudia by mali vedieť, že vieš byť aj dobrý,“ uzavrel Tomáš.
